Princíp liečby

Instinct for self-healing

Slovensko má svetový objav hodný nobelovej ceny

Bardejovčan Štefan Zakuťanský objavil pre svet doteraz neznámy pud

Vážení a milí čitatelia,

 v úvode mi dovoľte oznámiť novú správu:

Je  mi veľkou cťou Vám na tomto fóre oznámiť novú a pozitívnu správu:  „Na svete je nový pud – svet nový pud má!“  (Poznáte pieseň „Svet lásku má?“ Tak teraz si môžeme zaspievať „Svet nový pud má“). Môžeme sa tešiť, oslavovať a s radosťou kričať: „Máme samoliečebný pud!“ Vďaka Bohu je už objavený,  už je na svete, už len ho využívať v prospech celej ľudskej spoločnosti. Je to unikátny objav v prírodovednej a medicínskej oblasti.
Táto nová správa sa týka každého človeka na zemi, lebo po tejto správe do života každého človeka vstupuje ďalší vrodený pud, ktorý do života prináša novú pomoc, novú pozitívnu zmenu, nový začiatok. Objavený pud prináša pre celú ľudskú spoločnosť prírodou dávno stvorený pôvodný liečebný systém, ktorým sa v prírode lieči 80% chorôb. Je to pre ľudstvo veľký krok dopredu v oblasti diagnostiky a liečby zápalových ochorení. Doterajšie diagnostické zobrazovacie prístroje (RTG, MR, CT, ultrazvuk) ich nezobrazujú a z vyšetrenia krvi  sa nedá určiť ich miesto nálezu.  Staré, zažraté chronické zápaly sú doteraz liekmi neliečiteľné, ale príroda na ne protizbraň má. Tento pôvodný liečebný systém veky využíva cela živočíšna ríša, len my ľudia nie. Tak si môžeme povedať: „My ľudia sme od macochy? Nám ľudom jej liečebný systém nie je potrebný, alebo ho nechceme?“

V tom momente v hlave každého človeka sa rodia nové otázky:

Aký nový začiatok v mojom živote nastane?

Existuje nejaký pud, ktorý vlastním, ktorý je môj, ktorý je mojou súčasťou a doteraz som o ňom nevedel/la?

Prečo som doteraz nevedel/la, že vlastním ešte jeden nejaký pud?

Odpoveď: pretože  v doterajšej histórii ľudstva  nebol objavený a tak sa nevedelo, že nejaký ďalší pud vôbec existuje.

Keď  nebol doteraz objavený, mohlo sa o ňom niečo rozprávať?

Keď sa o ňom nerozprávalo, mohol som o ňom niečo počuť, vedieť?

Čo je to za pud? Načo vlastne je,  načo slúži, aké je jeho poslanie?

Čo s ním, ako mi zmení môj život po zdravotnej stránke k lepšiemu?

Vidíte koľko nových otázok prináša táto nová správa!

Keď už ten unikátny pud máme, je dobre vedieť o ňom niečo viac:

Aby sme svoj nový vrodený pud spoznali, musíme ísť po poriadku, od začiatku. Najprv sa musíme oboznámiť so svojimi ostatnými našimi pudmi. Najprv si povieme aké pudy poznáme, načo slúžia, aké majú poslanie, lebo to isté platí aj pre tento nový pud.

Potom si povieme aké choroby sa dajú pomocou nášho vrodeného pudu liečiť?

Na akom princípe jeho liečenie funguje?

Ako sa samoliečebný pud praktický používa?

Odkiaľ samoliečebná metóda pochádza?

Odpovede na tieto otázky nájdete v knihe „Samoliečebný pud“.

Dovoľte Vám pogratulovať k tejto novej správe, ktorá sa vás bezprostredne týka. Je to nová životná udalosť vo vašom živote. Stojí táto vážna udalosť na gratuláciu? Od dnešného dňa budete vedieť o tom, že máte vrodený aj samoliečebný pud. On je vašou dôležitou súčasťou, ale doteraz ste o nej nevedeli. Gratulujem Vám, že poznatky o samoliečebnom pude budete môcť využívať od dnešného dňa, už po všetky ďalšie dní svojho života. Gratulujem Vám, že ste medzi prvými tisíckami ľudí na svete, ktorí svoj vrodený pud môžu znovu využívať vo svoj prospech.

Každý živočích je od prírody vybavený pudmi – inštinktami.  Doteraz boli známe pudy: rozmnožovací, materinský, sací a sebazáchovný. Medzi doteraz známymi pudmi bol ešte jeden pud neznámy. Jeho existencia bola v doterajšej histórii ľudstva neznáma. Po jeho objavení sa ukázalo, že je to objav svetového rozmeru v prírodovednej a medicínskej oblasti.

V samoliečebnom pude je prvé a prapôvodné zdravotníctvo sveta. Je to najstaršia medicína sveta. Je tu odvtedy, odkedy je život na zemi. Je v nás vrodený – zabudovaný. Je našim vlastníctvom, v ktorom je naše vlastné zdravotníctvo, ktoré tu veky existovalo. Veky aj bude existovať, lebo sa rodí do každého nového života. Pretrvalo aj rôzne spoločenské zriadenia a nikdy neskrachovalo, lebo keď príroda niečo zariadi je to funkčné po celé veky.

Liečenie, ktoré z nášho vrodeného pudu pochádza je jedinečné, lebo pochádza priamo z nás. Každý z nás je jedinečný. Všetko čo je v nás, je naše a preto je jedinečné. Liečenie, ktoré pochádza zo samoliečebného pudu sa realizuje cielenou masážou do ložiska choroby. Toto liečenie môžeme považovať za najvyšší princíp liečenia, lebo je to dané zhora od vyššej moci – od samotnej matky prírody. Príroda je nielen našou lekárňou, ale je aj našim zdravotníctvom. V zdravotníctve sú lieky a lekári. Liek na liečenie 80% zdravotných problémov je vo forme masáži. Každý sme sami sebe  prvým lekárom. Každý sme schopný si robiť sami sebe lekára. Vyšetriť sa (nájsť príčinu zdravotného problému), naordinovať liečbu masážou a vykonávaj ju. Samoliečebný pud máme daný na celý život, aby sme si svoje zdravotné problémy riešili predovšetkým sami. Preto je dobre  sa s nim oboznámiť a už sa ho nikdy neopúšťať!

Život a zdravie je vzácny dar, ktoré si treba vážiť. Výrazný vplyv na kvalitu nášho života má zdravotný stav. Preto našom záujme by malo byť, aby sme sa o svoje zdravie zodpovedne starali a chránili si ho. Ono sa nám neskôr odmení tým, že náš život bude bez zdravotných problémov. Mali by sme si však uvedomiť, že prvotná zdravotná starostlivosť o naše telo závisí  hlavne od nás samých, lebo  je v našich rukách. Každý jedinec ako sebestačná fungujúca jednotka je stvorený tak, aby bol sebestačný v živení sa, obrane a liečení. Sebestačnosť v liečení príroda zariadila tak, že každý živočích je vybavený aj  samoliečebným pudom. Ten je na to, aby každý živočích  podľa vlastnej potreby ho mohol kedykoľvek využívať.

Bol by som rád, keby sa moja kniha stala pre vás užitočným radcom nielen v chorobe, ale aj keď sa cítite byť zdravými. To je vlastne jej poslaním. Najhlavnejším poslaním knihy „Samoliečebný pud“ je vrátiť celej ľudskej  spoločnosti pud, ktorý opustila – „vrátiť ľudom ich strateného syna“. Pomocou  knihy  si nájdete cestu k svojmu zabudnutému pudu a ten využijete k lepšiemu zdraviu.

Návratom strateného pudu preberá každý človek do svojich rúk vlastnú zdravotnú starostlivosť, ktorá ľuďom tak veľmi chýba. Stačí ľuďom štátna zdravotná starostlivosť obyvateľstva, ktorú zverila zdravotníctvu? Je dobré keď sa pacient  môže zapojiť do liečby s vlastným pudom – vlastným zdravotníctvom? Chorobám je potrebné  predovšetkým predchádzať. Jeden gram prevencie je určite viac ako kilogram liekov. Masáž je v tomto prípade prvým liekom, ktorý je stále po ruke. Hoci masáž nepozostáva z chemických látok, jej účinky pri hojení zápalu sú minimálne také, ako keby ste užili liek v chemickej forme. Uvidíte, že najobyčajnejšia masáž poskytne efektívnu pomoc pri rôznych ochoreniach, neduhoch a ťažkostiach, ktoré sa podieľajú na 80%-nej chorobnosti. Želám vám veľa užitočne strávených chvíľ pri čítaní tejto knihy, nech je pre vás prínosom a pomôckou pri liečení vašich zdravotných problémov.                                        

Do rúk sa vám dostava kniha, z ktorej môžete čerpať vzácne informácie  o jedinečnej liečebnej metóde, ktorá zo samoliečebného pudu pochádza . Keď sa počuje o nejakej novej liečebnej metóde, každého predovšetkým zaujíma, aké choroby sa dajú pomocou nej liečiť. Ďalej každého zaujíma, v čom spočíva princíp liečby a napokon aj jej pôvod – odkaľ vlastne pochádza. Pomocou liečebnej metódy, ktorá pochádza z nášho vrodeného samoliečebného pudu sa dajú diagnostikovať a liečiť zápaly v ľudskom tele. Parketou samoliečebnej metódy je očistenie tela od zápalov. Zo zápalov pochádza mnoho zápalových chorôb. Tie sa podieľajú asi na 80%-nej chorobnosti, čo je skutočne vysoký percentuálny podiel. Zápaly sú v tomto prípade základným chorobným materiálom. Keď zápalovú chorobu chceme liečiť, tak úlohou č. 1 má byť práca so zápalovými ložiskami, ako so základným chorobným materiálom. Keď má zápal na svedomí 80%-nú chorobnosť, keď väčšina ľudí trpí na choroby zo zápalov, má sa im venovať patričná pozornosť? Má sa o nich hovoriť? Má zdravotníctvo robiť pre to niečo? Má sa o nich robiť osveta?

 Každý živočích si pomocou svojho vrodeného pudu, dokáže poriešiť okolo 80% zdravotných problémov úplne sám. Táto metóda vysvetľuje, ako vyšetriť a následne liečiť zápaly v ľudskom tele, vlastne liečiť zdravotné  problémy či choroby, ktorých zdrojom sú zápaly.  Keď nejaká choroba pochádza zo zápalov, tak ju máme liečiť cez zápaly. Čínskou tradičnou medicínou sa tieto choroby liečia cez akupunktúrne body. Našou tradičnou medicínou (po našich predkoch), ktorá pochádza zo samoliečebného pudu, sa liečia cez zápalové ložiska.

Hneď v úvode by som vás chcel poprosiť, aby ste si pozorne prečítali celú knihu, od začiatku do konca. Oboznámite sa tak so všetkými potrebnými informáciami, ktoré na seba postupne nadväzujú.  Po  jej prečítaní sa môžete vracať ku kapitolám, ktoré popisujú riešenie vášho zdravotného  problému.

Nemusíte sa obávať toho, že používanie tejto metódy bude pre vás niečo náročné, zložité, či nezvládnuteľné. Na jej používanie nepotrebujete nejaké nadprirodzené schopnosti, ani zdravotné vzdelanie, ani  masérsky kurz. Stačí sa naučiť na jednom príklade, ako sa hľadá a akým spôsobom sa masíruje jeden zápal. Rovnakým spôsobom sa pracuje s ostatnými zápalmi na iných častiach tela. Táto metóda je vám veľmi blízka, lebo je zakódovaná v génoch každého z nás. Ako sa hovorí: „Máme ju v krvi“. Hoci ju v krvi máme, ale keď sme ju doteraz nepoužívali, „vyšli sme z cviku“. Nastal čas sa k svojmu pôvodnému liečeniu vrátiť. Ako sa dá k nemu vrátiť? Vrátiť sa dá pomocou  knihy Samoliečebný pud, v ktorej sú návody ako sa do samoliečby „zacvičiť znovu“. Kniha je vďaka bohu na svete. Je to prvá kniha na svete, v ktorej je prvýkrát opísané liečenie podľa vrodeného pudu, v čom je unikátna a jedinečná.

V čom spočíva princíp liečby?

Princíp liečby spočíva v hĺbkovej masáži cielenej do zápalových ložísk.   

V čom spočíva môj objav?

  1. V objavení, zmapovaní a opísaní zápalových ložísk v ľudskom tele. V akademickej – vedeckej medicíne doteraz neexistujú o nich záznamy a stále je tam o tom „biele miesto“. Objavené zápalové ložiská v ľudskom tele sa doteraz nepovažovali za ložiská choroby, ale iba za druhotné symptómy. Životná prax preukázala, že je to veľký omyl a doteraz nikto na svete tento omyl nenapravil – neprekvalifikoval. Tieto ložiská, ktoré sú pri zápalových chorobách fyzicky prítomné, súčasné diagnostické prístroje ako RTG, CT, MRG, ultrazvuk… neukazujú a nie sú zakreslené v žiadnych medicínskych atlasoch ani knihách. Nedalo sa o nich nikde dočítať. Rímsky lekár Aulus Cornelius Celsus v 1. storočí nášho letopočtu  opísal 5 symptómov zápalu (bolesť, začervenanie, teplota, zdurenie, zníženie funkčnosti). Je 21. storočie, veda ide dopredu a za 20 storočí nikto v tejto oblasti nepriniesol nič nové. Nikto doteraz neprišiel na ďalšiu vlastnosť zápalu. Nikto doteraz neprekvalifikoval a nerozšíril vedomosti o zápaloch v tom, že zápal môže byť základný chorobný materiál – ložisko choroby. Súčasná medicínska veda a zdravotníctvo na celom svete žije v tejto oblasti v omyle, výsledkom čoho je neschopnosť liečiť chronické zápalové ochorenia.
  2. 2. V objavení prírodnej zákonitosti hojenia zápalu, To znamená, že cielená masáž do zápalového ložiska spôsobuje lepšie prekrvenie a následne zákonité hojenie zápalu. Objavené účinky masáže preukázali, že od cielenej masáži sa zápaly hoja prinajmenšom tak ako od chemických liekov. Ukázalo sa dokonca aj to, že účinky masáže predbehujú lieky v tom, že dokážu vyliečiť aj doteraz neliečiteľné chronické zápaly úplne (do nuly – do čista), bez nákladov a vedľajších účinkov.
  3. 3. V objavení príčiny zdurenia sliznice dýchacích ciest, z čoho vzniká nádcha a chrípka. Doteraz sa za podstatu chrípky považoval iba chrípkový vírus.
  4. 4. V objavení prvej a prapôvodnej medicíny sveta, ktorú nám do vienka dala samotná matka príroda.
  5. 5. V objavení našej zabudnutej tradičnej medicíny.
  6. V objavení najvyššieho princípu liečby – v objavení existencie samoliečebného pudu.

Liečeniu zápalových ochorení sa venujem vyše 30 rokov. Vrcholom mojej vyše 30 ročnej liečiteľskej a bádateľskej práce mi bolo dané objaviť existenciu samoliečebného pudu. Tak ako I. P. Pavlov sa venoval skúmaniu reflexov, pritom objavil podmienené a nepodmienené reflexy u živočíchov a získal Nobelovu cenu, mne bolo dané objaviť existenciu samoliečebného pudu u živočíchov. Skôr by som sa  vyjadril tak, že existencia samoliečebného pudu sa mi vynorila počas mojej dlhoročnej liečiteľskej a bádateľskej činnosti. Že kroky, aké som v živote volil, ma doviedli k správnym dverám, za ktorými sa skrýval doteraz neznámy pud. Je to svetový objav v prírodovednej a medicínskej oblasti.

Samoliečebný pud zohráva v živote živočíchov veľmi dôležité a nezastupiteľné miesto tak, ako zohrávajú svoju úlohu aj ostatné existujúce pudy (rozmnožovací, materinský, sací a  sebazáchovný). Existenciu pudov vidíme okolo seba podľa toho, čím sa realizujú v životnej praxi. Rozmnožovací pud sa realizuje sexuálnym stykom, aby život pokračoval ďalej. Materinský pud zase živením a ochranou mláďaťa, kým mláďa nie je v živení sa a obrane sebestačné. Sací pud sa realizuje satím prsníka. Pud sebazáchovy sa realizuje ostražitosťou v každej sekunde našej činnosti a pri každom kroku. Samoliečebný pud sa realizuje cielenou masážou do zárodkov a ložísk choroby.

Najčastejšie využívaným pudom u živočíchov je sebazáchovný pud, lebo pomocou neho sa dohliada na svoje zdravie a svoj jediný život v každej sekunde našej činnosti aj pri každom kroku, aby sme si nepoškodili zdravie, prípadne neprišli o život. Druhým najčastejšie využívaným pudom je samoliečebný pud. Túto skutočnosť môžeme pozorovať na živočíchoch. Vidíme ako zvieratá každý deň na sebe čosi robia. Počas dňa sa podľa potreby premasírujú. Masírovaním si robia prvotné ošetrenie. Tým si zastavujú zápalovú chorobu na začiatku. Ošetrenie masážou využívajú nielen na prevenciu, ale aj na represívu – na liečenie. Tretím v poradí je rozmnožovací pud, pomocou ktorého sa zabezpečuje potomstvo v reprodukčnom období. Ďalším v poradí je materinský pud, pomocou ktorého matka živí a bráni svoje mláďa, kým sa mláďa stane v živení a obrane sebestačné. Napokon je  sací pud, ktorý sa využíva len v začiatku života – po narodení. Vidíme, že pudy ako sebazáchovný a samoliečebný sa využívajú počas celého života. Vidíme, že samoliečebný pud je v živočíšnej ríši druhým najčastejšie využívaným pudom. Ľudia o tomto fakte doteraz nevedeli, preto ho doteraz patrične nevyužívali.

Každý živočích ako sebestačná fungujúca jednotka je autonómny. Aby živočích mohol byť autonómny – nezávislý, aby žil a prežil, musí byť sebestačný v živení sa, obrane a samoliečbe. Sebestačnosť v samoliečbe príroda zabezpečila u živočíchov tak, že do génov živočíchov zakódovala samoliečebný pud. Liečenie zápalových chorôb pomocou vrodeného samoliečebného pudu je vyšší princíp liečenia, lebo je to dané zhora vyššou mocou. Samoliečbu nevymyslel človekSamoliečbu vymyslela a zariadila vyššia moc – naša matka príroda.

Vďaka existencii samoliečebného pudu existuje samoliečebná metóda, v čom je jedinečná. Samoliečebnú metódu zastrešuje samoliečebný pud a ten zastrešuje sama príroda. Za samoliečebnú metódu garantuje sama príroda, lebo keď ona niečo „vymyslí a zariadi“, je to originálne a tak jedinečné, dokonalé a funkčné. Vďaka samoliečebnému pudu, každý živočích vlastní svoje „súkromné  zdravotníctvo“. V tom zdravotníctve má každý jedinec vlastný liek a je sám sebe lekárom. Je to prvé a prapôvodné zdravotníctvo sveta, ktoré stojí na pevných základoch a ktoré tu bolo dávno pred tým ako vzniklo súčasné zdravotníctvo. Je to „súkromné zdravotníctvo“ každého jedinca, ktoré nevyužíval, lebo o ňom nevedel. Uvediem príklad zo života: Máme doma vo dvore vlastnú studňu s kvalitnou vodou a nie sme na ňu pripojení. Sme pripojení na iného dodávateľa vody, za ktorú musíme platiť, čo je proti zdravému sedliackemu rozumu.

Nikto nám nemôže brániť vo využívaní svojho vlastníctva. Nikto nám nemôže zakázať liečiť sa tým, čo nám pomáha. Dokonca je to naše vlastné zdravotníctvo, ktoré je zakódované v našich génoch. Keďže je to naše  vlastné zdravotníctvo, je nám najbližšie a najpraktickejšie, lebo je priamo v nás, je našou súčasťou. Čo je pre nás bližšie, košeľa alebo kabát? Ktoré zdravotníctvo je pre nás najbližšie a najpraktickejšie? Naše vlastné alebo štátne? Nehovorím, že štátne zdravotníctvo nepotrebujeme. Podobný príklad porovnania máme v stravovaní. Ktoré stravovanie je pre nás bližšie a praktickejšie? Domáce alebo reštauračné? Nehovorím, že reštauračné stravovanie nepotrebujeme.

Voľne žijúce zvieratá nemajú takú chorobnosť zo zápalov ako my ľudia, lebo si robia prvotné úkony, prvotné ošetrenie pudovo – inštinktívne. Tým zastavujú chorobu v počiatku. Keď sa choroba zastaví v začiatku, niet prvej choroby a  potom nie sú ani ďalšie nasledujúce komplikácie. Prvotné ošetrenie u ľudí sa doteraz robí iba na chrupe – umývaním zubov, aby neboli kazy. Ostatné orgány v našom tele nepotrebujú prvotné ošetrenie, aby neboli zápaly? Samoliečebný pud nám neslúži len na prevenciu – zastavenie choroby, ale aj na represívu – na liečenie už rozvinutej choroby. Toto je ten hlavný význam existencie samoliečebného pudu. O existencii samoliečebného pudu sa doteraz nevedelo, lebo v doterajšej histórii ľudstva nebol objavený a zverejnený. Na základe existencie samoliečebného pudu existuje samoliečba zápalových ochorení a naša tradičná medicína.

Čo je to tradícia?

Tradícia je čosi, čo nám ostalo po našich predkoch v našom regióne. V našej kultúre okrem tradičných remesiel, jedál, krojov, pesničiek, tancov bolo aj tradičné liečiteľstvo, ktoré sa využívalo po celé generácie v každej domácnosti. V každej domácnosti boli nasušené byliny, pripravené olejčeky a mastičky. Nezastupiteľné miesto mali aj masáže a používali ich ako prvú pomoc, prvotné ošetrenie. Podľa potreby sa masírovalo bruško dieťaťu, hruď, krk, mandle – ešte dodnes sa tomu hovorí „podvihovanie mandlí“. Podľa potreby sa masírovali chrbtice, končatiny. Chrbtica sa naprávala pošliapaním  alebo kolienkovaním. Náš národ teda vlastnil  isté liečebné tradície. Toto tradičné domáce liečenie sa prenášalo z generácie na generáciu iba ústnym podaním a doteraz nebolo písomne spracované. V dnešnej civilizovanej dobe sa tento domáci spôsob liečby skoro úplne vytratil zo života ľudí. Čo je na škodu veci. Počas liečby mojich ťažkých a neliečiteľných zdravotných problémov sa mi podarilo prísť na tento tradičný spôsob liečby. Prišiel som na to, keď som skúmal a vylepšoval doterajšie medicínske a alternatívne spôsoby liečby, aby som sa vyliečil. Neskôr ma to doviedlo k objaveniu tejto jednoduchej a originálnej metódy. Prvýkrát som ju publikoval už v roku 1992.

Prečo ide o objav svetového významu?

„Objav je objavenie reálne existujúcej veci pre ľudstvo dosiaľ neznámej. Objav posúva hranice vedomosti ďalej, ktoré môžu byť využité“. To je citát z definície o objavoch, ktorý je uvedený vo vyhláške. Samoliečebný pud, ktorý je zakódovaný v génoch každého živočícha je reálne existujúca vec, ale doteraz sa o tejto veci nevedelo. Je to unikátny objav v prírodovednej a medicínskej oblasti. Celé ľudstvo doteraz nevedelo, že človek má v génoch zakódovaný ešte nejaký ďalší  pud. Bolo mi cťou túto reálne existujúcu vec objaviť. Priviesť na svet – pre ľudskú spoločnosť nový pud bolo asi mojim poslaním. Som hrdý na to, že som mal možnosť posunúť hranice vedomosti v tejto oblasti ďalej. Objav existencie samoliečebného pudu je obrovský. Pre ľudskú spoločnosť má obrovský potenciál, lebo pre život každého človeka má tento pud veľmi dôležitý význam. V dnešnej modernej dobe sa v prírodovednej a medicínskej oblasti  nič také dôležité objaviť nepodarilo, čomu by sme sa mali tešiť, vážiť si toho a byť na svetový objav hrdí.

Samoliečebný pud je vrodený v každom z nás, ale nikto o tom netušil. Nikto doteraz nevedel, že človek vlastní ešte jeden veľmi dôležitý a pre život veľmi potrebný pud. Keďže nebol známy, nemohli sme ho patrične využívať v náš prospech. To posúva hranice vedomosti v liečení zápalových ochorení ďalej a preto má tento objav aj svetový význam.  Objavením samoliečebného pudu sme ku prírode bližšie a tým sme kompletnejší a dokonalejší. Je to návrat „strateného syna“. Tak ako na ruke existujú päť prstov, tak aj u živočíchoch existujú päť základných pudov. Je kompletná ruka bez jedného prstá? Je kompletný človek bez jedného pudu? Kto by nechcel byť kompletný a dokonalý?

Objav existencie samoliečebného pudu sa bezprostredne týka každého človeka, lebo každý človek je vybavený pudmi, vrátane toho samoliečebného. Tu sa jedná o niečo osobné, lebo ide o zdravie. Zdravie sa týka každého z nás, lebo z neho žijeme. Je základom života. Na zdraví závisí náš život. Tak, ako Edisonov objav sa týka každého komu svieti žiarovka, tak aj objav samoliečebného pudu sa týka každého človeka, ktorému ide o lepšiu kvalitu svojho života. A kto by nechcel byť zdravý? Tak, ako každý deň sa staráme o životné potreby: jedenie a pitie, tak sa máme starať aj o svoje zdravie.  Ak sa nebudeme patrične starať o svoje orgány, robiť si prvotné ošetrenie – ošetrovať ich masážou, môžu nastať problémy s dýchaním, prijímaním potravy, tekutín aj s pohybovaním. Môže nám to  strpčovať život, ba dokonca kvôli chorobe ho môžeme aj stratiť. Na všetkých zvieratkách našej planéty vidíme prvotné ošetrenie masážou. Počas dňa stále čosi na sebe robia – ošetrujú sa masážou. Sú pre nás vzorom ako aj my ľudia si máme plniť svoje životné potreby, že okrem dýchania, prijímania tekutín, potravy, vykonávania malej, veľkej potreby si máme podľa potreby robiť aj prvotné ošetrenie masážou.

Význam a veľkosť objavu sa posudzuje aj podľa toho, čo pre ľudstvo prináša. Aj podľa jeho praktického využitia v životnej praxi. Využívanie samoliečebného pudu má na kvalitu života obrovský vplyv. Celá živočíšna ríša využíva  samoliečebný pud počas celej histórie života na zemi ako niečo samozrejmé. Životné potreby ako dýchanie, prijímanie tekutín, potravy, spánok, malá, veľká potreba sú bežné ale dôležité  životné potreby. Predstavte si, že nebudete dýchať, piť, jesť, robiť malú, veľkú potrebu, spať… Dá sa existovať bez týchto životných potrieb? Zvieratá samoliečebný pud využívajú ako samozrejmosť, lebo pomocou neho si robia prvotné úkony –  prvotné ošetrenie na svojom tele a tým zastavujú prvotnú chorobu v počiatku. Vidieť to na nich, ako si počas dňa priebežne premasírujú na svojom tele zárodky choroby. Využívať samoliečebný pud ako samozrejmosť, je dôležité aj pre nás ľudí, lebo ak ho človek nevyužíva v plnej šírke, o veľa sa ukracuje a zbytočne môže prísť o zdravie.

Odkiaľ samoliečebná metóda pochádza?

Po objavení samoliečebnej metódy sa ukázalo, že samoliečba pochádza z nejakého pudu. Pudy máme od matky prírody. Teda pudy aj samoliečba sú jej, ale ona nám ich dala všetkým. Teraz už chápeme odkiaľ samoliečba pochádza. Každý živočích je od prírody vybavený pudmi, teda aj samoliečebným pudom. Tá ho zakódovala do génov každého jedinca tak ako ostatné pudy: rozmnožovací, materinský, sací a sebazáchovný. Realizáciu samoliečebného pudu v životnej praxi môžeme pozorovať aj u zvierat. Nohou si kopú pod bradu, do krku, ucha, dýchacej trubice, do prednej časti hrudníka, medzi lopatky, do brušnej dutiny, masírujú sa o výstupky na predmetoch. Robia si aj autonaprávanie.  Taktiež malé deti – batoľatá, keď majú problémy s hrdielkom, uškom alebo noštekom si tam rúčkou, hoci nemotorne, masírujú. Vidíme, že príroda poznala túto prvú liečebnú metódu dávno predtým, ako vznikla východná a západná medicína. Je to prvá a najstaršia medicína sveta. Mali by sme byť radi a povďační prírode za takú úžasnú medicínu. Mali by sme byť radi a vážiť si toho, že príroda myslela aj na nás – a aj nám ľuďom zakódovala samoliečebný pud.

Odkiaľ mali naši predkovia samoliečebnú metódu? Mali ju od Číňanov?

Naši predkovia ju mali tak isto vrodenú. Navyše samoliečebná  metóda sa prenášala ústnym podaním z generácie na generáciu. V dnešnej modernej dobe sa  o takomto liečení  hovoriť prestalo a tento domáci spôsob liečby sa skoro úplne vytratil a dostal sa do zabudnutia. Po mojom písomnom spracovaní (od r. 1992) je samoliečebná metóda opäť na svete. Odvtedy metódu šírim medzi ľudí a učím ich, ako sa liečiť doma sami – ako sa to robilo kedysi.  Absolvoval som prednáškové turné. Prešiel som celé Slovensko (mestá a dediny) od východu po západ. Túto metódu som prezentoval aj v Austrálii, Amerike a v západnej Európe. Za tie roky mi prešlo rukami tisíce pacientov, ktorým som pomáhal riešiť ich choroby. Energiu, ktorú som vložil do učenia ľudí, priniesla svoje ovocie. Výsledkom tejto činnosti sú tisícky vyliečených ľudí, ktorí si samoliečebnú metódu znovu osvojili a potom sa liečili doma sami.

Na čo môžeme samoliečbu využiť?

Samoliečebná metóda sa dá využiť na diagnostiku a liečenie zápalov v ľudskom tele. Zápaly nám spôsobujú množstvo dýchacích, interných, pohybových a alergických chorôb, čiže zápaly nám páchajú až 80% zdravotných problémov, čo je veľmi vysoké percento. Približne 20%-nú chorobnosť naplňujú duševné choroby, ktoré sú na psychickej báze, ďalej infekčné choroby ako: žltačka, tuberkulóza, AIDS, malária… kožné aj nádorové choroby. Do 20%-nej chorobnosti zaraďujem aj úrazy a choroby chrupu.

Prečo je to samoliečba?

Lebo niektoré vyšetrovacie a liečebné úkony nemôžu vykonávať ani prístroje, ani lekári, ani liečitelia. Sú také nezastupiteľné, že ich musí robiť iba pacient sám. V tom je práve jedinečná. Pri vyšetrení hmatom iný človek necíti v svojich prstoch vaše zápalové ložiská a naopak, vaše prsty ich necítia na inom tele. Naše telo je určitý „biologický prístroj,“ ktorý pomocou hmatu reaguje na prítomnosť zápalového ložiska.  Prečo v dnešnej modernej dobe neexistuje technický prístroj na odhalenie zápalových ložísk? Ja tiež nechápem, prečo taký prístroj ešte neexistuje. Ale povedzme si, načo ho vymýšľať, zostrojovať, keď my sami sme tým „biologickým prístrojom“? Vyhľadať hmatom zápalové ložisko na svojom tele najdokonalejšie dokáže iba človek  sám. Nikto iný vaše zápalové ležisko necíti a preto ho nenájde. Pravidelne a podľa potreby masírovať svoje zápaly, to najlepšie zabezpečí iba pacient sám. On je ku vlastným zápalom najbližšie. Technicky a časovo sa táto činnosť lepšie zabezpečiť naozaj nedá

S podstatou  metódy som vás oboznámil a teraz  o nej trochu podrobnejšie.

Samoliečebná metóda je postavená na pevných základoch – na dvoch pilieroch. Prvým pilierom je ložisko choroby, ktoré je príčinou 80% zdravotných problémov. Druhým pilierom je liek – liečebný prostriedok, ktorý dokáže vyliečiť ložisko choroby. Tým liekom – liečebným prostriedkom je masáž.

To, že zápalová choroba musí mať svoje ložisko, je všeobecne  známe, ale doposiaľ sme presne nevedeli, ako ho presne identifikovať a liečiť.

To, že masáž má blahodarné účinky je všeobecne známa vec. Ale nevedeli sme, napríklad:

– koľko  veľa chorôb a ktoré konkrétne  choroby sa dajú masážou liečiť

– prečo sa od masáže zápal hojí

– ako sa hĺbková masáž vykonáva

– aká je potrebná denná dávka masáže

– aké sú procesy pri liečení, aký je priebeh liečenia a  aká je doba  liečenia.

Keď nás čosi trápi, tam najprv hľadajme zápalové ložiska. Ony môžu mať rôznu veľkosť, rôzny počet a rôznu zastaranosť. S tým priamo úmerne súvisí aj rozsah zdravotného problému. Ak sú zápalové ložiská rozsiahle, sú zdravotné problémy veľké, ak sú malé, zdravotný problém je menej závažný. Ak neexistuje ložisko, niet ani zdravotných problémov – čiže niet ani choroby. Keď sa zápaly nachádzajú na dýchacom ústrojenstve, sídlia v nich dýchacie zápalové choroby. Ak ich nájdeme na interných orgánoch, sídlia v nich interné zápalové choroby, ak sú na pohybovom aparáte, sídlia v nich pohybové choroby.

Doteraz zdravotný problém sme boli zvyknutí pomenovať názvom choroby – diagnózou, ktorú určil lekár. Podľa liečby z nášho vrodeného pudu sa názvy chorôb používať nemusia (názvy chorôb môžeme dať nabok). Pre vás nie je potrebné oháňať sa diagnózami, syndrómami, ktoré vyznievajú múdro. Sú to len slová, frázy.  Názov choroby je nie podstatný, lebo liečenie podľa názvu choroby nestačí. Podstatná je príčina, lebo ona spôsobuje zdravotný problém. Najčastejšou príčinou je fyzický prítomný chorobný nález – zápal. Vyšetrenia pomocou samoliečebnej metódy preukázali a stále ukazujú obrovskú priepasť medzi diagnózou určenou lekárom a skutočnou príčinou choroby. Veľmi často sú diagnózy mylné, lebo doterajšie diagnostické prístroje nie sú schopné zápal ukázať. Lekárovi tak ujde hlavný chorobný nález a tak  dochádza k mylnej diagnóze. Ak prístroj zápal neukáže, lekár pacientovi určuje nesprávnu diagnózu, ktorú potom nemôže liečiť správne. Mnohokrát sú pacienti nahnevaní, že liečba zlyháva. Kvôli nevedomosti  lekárov či liečiteľov o tom, že v tele existujú zápalové ložiská, ktoré sú vo väčšine prípadov hlavnou  príčinou zdravotných problémov, lekári a liečitelia v liečení pravej príčiny tápajú. Potom sa vyhovárajú na nadváhu, psychiku, na vek, že to je chronické, že sa treba s tým naučiť  žiť… Inokedy lekári považujú pacienta za simulanta. Vidíte, čo narobí omyl v diagnóze?  Pri mylnej diagnóze sa nelieči to čo treba, ale to čo ani netreba.

Nás nemusí zaujímať názov choroby, lebo by to nás mohlo odkloniť od skutočnej príčiny zdravotného problému. Nás hlavne zaujíma zdravotný problém, ktorý má svoju konkrétnu príčinu a to je smerodajné. Väčšinu zdravotných problémov, až 80%, majú na svedomí  zápalové ložiská. O tom sa presvedčíte už pri samovyšetrení. Ja zatiaľ musím použiť ešte zaužívané názvy chorôb – diagnózy, ale hneď za nimi v zátvorkách uvádzam aj zdravotný problém – symptóm.

Hovorí sa, že každý je sám sebe prvým lekárom liečiteľom. Aby človek mohol byť lekárom – liečiteľom, musí vedieť vykonávať dva základné úkony. Prvým úkonom je vyšetrenie hľadanie príčiny zdravotného problému. Druhým úkonom  je liečenie – teda naordinovanie a používanie liečebného prostriedku, ktorý vie vyliečiť príčinu zdravotného problému. Najbližšou a najjednoduchšou pomocou na liečenie zápalu v tele živočícha je  pohyb pod tlakom – teda masáž. Pohyb pod tlakom je schopný vykonávať každý živočích.

Presné vyšetrenie nám dáva  50%-nú úspešnosť liečby, lebo bez vyšetrenia niet liečenia. Bez nájdeného ložiska (ložísk) choroby, by sme nevedeli, čo vlastne máme liečiť. Pri samovyšetrení sa presvedčíte o fyzickej prítomnosti zápalových ložísk a budete mať už  50% dôkazov doma.

Ďalších 50% úspechu liečby nám dáva naordinovanie a používanie správneho liečebného prostriedku, ktorý si vie poradiť s ložiskom choroby. Najsprávnejším liečebným prostriedkom je prírodná, respektíve z prírody pochádzajúca protizbraň.  Protizbraň je niečo, čo je silnejšie ako choroba, pred čím  choroba musí ustupovať. Prírodnou  protizbraňou  na zápaly je hĺbková masáž.  Táto protizbraň  je dokonalá aj preto, lebo ak príroda niečo zariadi,  je to dokonalé. Človek by to nemal ignorovať, ale v svojom záujme by to mal akceptovať. Po samoliečbe masážou sa presvedčíte o zákonitej funkčnosti masáže a budete mať ďalších 50% dôkazov doma.

Samoliečebnou metódou môže laik ovládať liečbu asi 80% chorôb, pretože pri nich je zápal  spoločným menovateľom. Je podstatou týchto chorôb. O tejto podstate sa presvedčíte už pri samovyšetrení. Poznáme napr. zápal nosných dutín, zápal trojklaného nervu, zápal hrdla, priedušiek… zápal steny žalúdka, čriev, žlčníka, pankreasu, obličiek, maternice… zápal kosti, kĺbu, svalu, šľachy, nervu… čiže zápal môže byť na hociktorej časti tela, v hociktorom orgáne. Už podľa názvu týchto chorôb môžeme porozumieť, že ide o zápaly.

Cez obvod – povrch tela sa môžeme mimo mozgu v lebke,  srdca a pľúc v hrudnom koši pohmatom dostať ku väčšine častiam nášho tela –  orgánom. Povrch tela nám tvorí pokožka, ktorá má plochu 1,5 – 2 metre štvorcové. Pokožka je náš najväčší orgán. Cez povrch tela máme prístup k obrannému systému dýchacieho ústrojenstva, cez ktorý liečime dýchacie choroby. Cez obvod tela máme prístup k pohybovému aparátu, cez ktorý liečime pohybové choroby. Cez brušný sval, ktorý je poddajný, je prístup k interným orgánom a môžeme  liečiť interné choroby. Zápaly na slizniciach dýchacích ciest a interných orgánoch u vnímavého jedinca majú vplyv na alergické choroby, a tak môžeme liečiť  i alergické choroby.

Ako a prečo zápal vzniká?

Zápal vzniká  ako dôsledok preťaženia obrany orgánu na škodlivé vplyvy. Škodlivé vplyvy sú škodiace fyzikálne alebo chemické faktory v prostredí, v ktorom žijeme a pracujeme. Ako škodlivé fyzikálne faktory môžeme uviesť neprimeranú teplotu, rôzne žiarenia, geopatogénne zóny, prievan, jednostranné preťažovanie, úraz, stres, zlá životospráva. Ako škodlivé chemické faktory môžeme spomenúť toxické chemické čiastočky v ovzduší, v jedle, v nápojoch. Citlivosť a odolnosť voči škodlivým vplyvom je individuálna. Určitá sila škodlivého vplyvu u niekoho vyvolá zápal, u niekoho nie. To závisí od sily obranyschopnosti organizmu. Obranyschopnosť je u niekoho slabšia, u niekoho silnejšia, to závisí aj od zdedeného „koreňa zdravia“. Pri slabšej obranyschopnosti organizmus skôr reaguje na preťažovanie,  preto tam zápal vznikne skôr.

Prečo je zápal príčinou zdravotného problému?

Pretože zápal znižuje  alebo zastavuje funkčnosť určitého orgánu. Orgán je určitá časť tela, ktorá slúži na to, aby plnila svoju predurčenú funkciu. Ak ju orgán neplní, máme zdravotný problém. Napr. bolí nás hrdlo, už sa nám ťažšie prehltáva, keď nás bolí žalúdok alebo žlčník, už nemôžeme všetko jesť, keď nás bolí chrbtica, už nezdvihneme také ťažké bremeno ako predtým. Problémom je už samotná bolesť. Okrem zápalu môže znížiť alebo zastaviť funkčnosť orgánu preťaženie alebo úraz.  Napríklad: prešli by sme 50 km peši a v cieli by sme zistili, že sa musíme vrátiť ihneď späť. Určite by sme to už nedokázali, pretože naše nohy by boli vysilené. Ak by sme mali úraz – zlomenú nohu a chceli by sme na nej chodiť, určite by sme na nej chodiť nemohli. No ak by náš organizmus nebol preťažený, nemali by sme ani úraz a napriek tomu zdravotný problém máme, to znamená, že v našom organizme zrejme bude zápal.

Prečo sa od masáže zápal hojí?

Všetci poznáme blahodarné účinky masáže. Keď sa spomenie slovo masáž, každý vie, že ide o čosi príjemné, pozitívne, niečo čo pomôže. Tí, ktorí ste už absolvovali nejakú masáž, mohli ste sa na vlastnej koži presvedčiť, ako ste sa po nej cítili lepšie – ako sa vám po nej uľavilo.  Je to jasný dôkaz účinku masáže. Chcem zdôrazniť, že podstatný je fakt, že blahodarné účinky masáže existujú, hoci presný princíp fungovania by sme vysvetliť nevedeli.

Moje bohaté skúsenosti s masážou mi poskytujú pekne vidieť do tejto problematiky a tak fundovane vysvetliť. Vysvetlenie dáva akúsi definíciu toho, prečo sa po hĺbkovej masáži zápal hojí. Hĺbková masáž spôsobuje mechanické rozrušenie zápalu a zlepšuje prekrvenie v ňom. Prekrvenie odplavuje rozrušené častice a spätne dopravuje nové častice, ktoré sa tam predtým nemohli dostatočne dostať. Nerozrušené častice zápalu im blokovali prístup. Masáž zabezpečuje rýchlejšiu výmenu látok, a tak na miesto starých častíc sa dostávajú rýchlejšie výživné, stavebné, obranné látky a aj viac kyslíka. Na zdravom mieste to spôsobuje rýchlejšiu regeneráciu síl, ako je to známe u športovcov. Na chorom mieste regenerácia zabezpečuje rýchlejšie hojenie. Rýchlejšie hojenie nastáva preto, lebo prísunom nových častíc sa dodáva akoby nový život, a tak hojivý mechanizmus potrebný materiál na hojenie. Stačí, aby sa živočích postaral o masáž určitých častí tela (boľavých miest) a tým sa obnoví  prísun  čerstvého materiálu.  Hojivý mechanizmus už potom vie, čo má robiť. Je to hotová fungujúca vec – fungujúci prírodný zákon, ktorý tu bol veky, je aj teraz a bude aj naveky. Tak ako poznáme ostatné prírodné zákony,  napr. Archimedov zákon, ktorý objavil a definoval Archimedes  alebo Newtonov zákon a mnoho iných zákonov, tak azda mnou objavený prírodný zákon sa raz bude volať Zakuťanského zákon.

Hĺbková masáž cielená do ložiska choroby sa výrazne odlišuje od doteraz známych masáží (klasickej, reflexnej, športovej…).  Ako sa taká masáž vykonáva, to sa naučíte už pri samovyšetrení dýchacieho ústrojenstva. Takáto masáž je dokonalá preto, lebo ňou sa cieli  priamo do zlokalizovaného zápalového ložiska, nie mimo neho. Cielená masáž do nájdeného zápalového ložiska je kontakt liečebného prostriedku s ložiskom choroby za účelom jeho vyhojenia. Tu sa stretávajú dvaja hlavní aktéri tejto metódy – liečebný prostriedok a ložisko choroby. Sú to dva hlavné piliere tejto metódy. Keď masáž spôsobuje hojenie zápalu ako chemický liek, mohli by sme ju obrazne nazvať liekom, ale presnejší výraz je azda liečebný prostriedok. V zdravotníctve na liečenie zápalov sa hlavne používa chemická liečba liekmi, ktorá tam predstavuje hlavnú liečbu. Liečenie masážou je tam zaradené len do doplnkovej liečby ako fyzikálna terapia. V prírode sa zvieratka celú večnosť ošetrujú masážou. Pre nich je prvotné ošetrenie masážou hlavnou liečbou. Objav samoliečebného pudu nám otvoril oči, ktorý systém liečenia zápalov je hlavný a ktorý doplnkový, či systém vymyslený prírodou alebo systém vymyslený človekom. Tým nehovorím, že doplnkovú liečbu nám netreba. Všetko čo nám pomáha je dobré. Preto je dobre vedieť, čo nám pomáha.

Hĺbková  masáž pomáha hojivému mechanizmu liečiť každý zápal v každom živom organizme bez ohľadu na ich počet, veľkosť alebo zastaranosť. Pod ich počtom sa myslí, či ide o prvý, alebo aj nedajbože o miliónty zápal. Pod pojmom zastaraný zápal sa nerozlišuje, či ide o obyčajný, alebo chronický zápal. V každom živom organizme sa myslí u živočíchov a to bez rozdielu druhu, veku, pohlavia, povolania, miesta bývania, vzdelania, vierovyznania …

Ako viete, príroda má na každú chorobu protizbraň. Možno ste počuli o prípadoch, keď sa za určitých podmienok vyliečil chronický zápal, cukrovka, nádor… To je dôkaz, že príroda má protizbraň, ktorá funguje, len ju bolo potrebné objaviť.  Mal som šťastie tom, že som mal možnosť objaviť túto protizbraň, ktorá si vie poradiť nielen s obyčajnými zápalmi, ale aj s chronickými zápalmi. Tie sú v súčasnom zdravotníctve ťažšie liečiteľné. Chronický zápal sa liekmi vylieči ťažko, ale hĺbkovou masážou  to možné je. Takže  masáž môžeme považovať za hlavnú liečbu, pretože dokáže  vyliečiť aj chronický zápal do základu (do nuly – do čista).

Každý živočích má na hojenie zápalov a  rán vlastný hojivý mechanizmus. Keby ho nemal, zápal by sa mohol nekontrolovateľne šíriť po celom tele.  Tak ako odolnosť každého živočícha je rôzna, tak aj sila a rýchlosť  hojivého  mechanizmu je rôzna. Preto príroda si vytvorila istú rezervu – vytvorila liečebný systém, ktorým by sa hojivému mechanizmu pomôcť dalo. Je to vlastne preto, aby živočích nemusel zápalovým ochorením trpieť, prípadne mu podľahnúť. Najbližšou a najrýchlejšou pomocou telu je cielený pohyb pod tlakom – hĺbková masáž. Aj ten živočích, ktorý má hojivý mechanizmus slabší, má šancu si so zápalom poradiť – byť zdravý, len bude o čosi viac so sebou práce mať. Príroda túto pomoc zakódovala (zabudovala) do génov živočíchov do priečinku pudov. Hoci tento systém liečenia existuje na svete už dávno, ale ľudia o ňom netušili. Bolo už len otázkou času, že nejaký človek na tento liečebný systém príde. Prišiel čas, čo ma veľmi teší, že nový pud je na svete. Hrdý som, že som mal šťastie byť pri jeho objavení a pomenoval som ho „Samoliečebný pud“.

Prečo doteraz tento pud nemal svoje meno?

Pretože doteraz sa nevedelo že nejaký ďalší pud vôbec existuje. Bolo vôbec potrebné preňho meno?  Pri výbere mena som vychádzal z predtým objavenej a pomenovanej samoliečebnej metódy. K objavu nového pudu predchádzalo objavenie samoliečebnej metódy. Keď samoliečebná metóda pochádza z nejakého pudu, tak ten pud sa môže volať iba samoliečebný. Keď moja dcéra sa volá Zakuťanská, tak jej otec sa môže volať iba Zakuťanský. Samoliečebný pud je otcom samoliečebnej metódy, lebo ona z neho pochádza.

 

Prečo lekári, ktorí sa roky venujú liečeniu, neprišli doteraz na existenciu samoliečebného pudu? Prečo prírodovedci, ktorí sa zaoberajú biológiou, neprišli doteraz na ďalší pud? Prečo Číňania, ktorí používajú okolo  2.500 rokov tradičnú čínsku medicínu (TCM), neprišli na ďalší pud?

Na objav nového pudu sa mohlo prísť iba cez samoliečebnú metódu. To znamená, že cesta ku objaveniu samoliečebného pudu viedla iba cez objavenie samoliečebnej metódy. Len ten človek mohol objaviť nový pud, ktorý objavil samoliečebnú metódu. Lebo len ten človek mohol s istotou  rozumieť tomu, čo robia zvieratá dookola našej planéty, keď si svoje telo ošetrujú masážou. A tak sa nový pud na svet dostal.

K objavu samoliečebnej metódy predchádzali moje neliečiteľné zdravotné problémy, ktoré mi nevedeli vyliečiť ani v zdravotníckych zariadeniach ani v alternatívnej medicíne. Keď už nikto ma nevedel vyliečiť, bol som nútený niečo s tým robiť sám. Naštudovať medicínu a podľa nej študovať svoje telo. Počas bádania svojho tela novým vylepšeným spôsobom, sa v mojom tele ukázali také chorobné nálezy, o ktorých doteraz nikto nevedel a nedalo sa o nich dočítať v žiadnej medicínskej literatúre. Potom som musel hľadať, skúšať a vylepšovať doterajšie známe aj neznáme spôsoby liečenia,  aby mi vyliečili moje chorobné nálezy. Po vyliečení mojej choroby sa ukázalo, že príčinou mojich zdravotných problémov boli zápalové ložiská v mojom tele, z ktorými si poradila vylepšená – hĺbková masáž, vylepšené chrbticové cviky a domáce naprávanie chrbtice. Keď som sa vyliečil doma sám, ukázalo sa, že je to nová liečebná metóda.

Potom neskôr sa ukázalo, že naši predkovia  sa takto niekedy liečili. Tým sa ukázalo, že mojim štúdiom a vylepšovaním liečby som prišiel, nezávisle od našich predkoch, na naše zabudnuté liečebné tradície. Potom som vypozoroval, že zvieratá a malé deti si cielia masáž na tie isté miesta, ako to bolo u mňa. Že anatomický to presne sedí. Tak sa ukázalo, že táto metóda nie je moja, ale je dielom prírody. Tak som uznal, že to nie je moje dielo, ale je to dielo prírody.

Zakódovaním samoliečebného pudu  do génov, bolo prírodou  do živočíchov zavedený prvý druh medicíny na svete. Príroda ju zaviedla aj preto, aby aj ten  živočích, ktorý má slabší hojivý mechanizmus, mohol v zdraví žiť. Ako som už spomínal, masáž je liek, ktorý nie je v chemickej forme, ale v takej jednoduchej forme, aby si ho mohol zabezpečiť každý živočíšny druh. Príroda zabezpečila  funkčný spôsob liečenia, spočívajúci v jednoduchom úkone, ktorý je schopný vykonávať každý živočích.

O tom, že táto metóda v prírode existuje, a že ju živočíchy používajú, dokazujú mnohé fakty. Možno ste si všimli na domácich alebo voľne žijúcich zvieratách (pes, mačka, zajac, myš, sliepka, vták, kôň, krava, koza…), ako si labkou kopú pod bradu, okolo ucha, do krku, do dýchacej trubice, do hrudníka, kopú si aj medzi lopatky, do bruška, otierajú sa o všelijaké výstupky. Ak ste si to doteraz toho nevšímali,  odteraz vám to už nedá, aby ste sa toho nevšímali. Uvidíte, ako sa zaoberajú svojím telom. Sú to vlastne prvotné úkony, prvá pomoc, prvotné ošetrenie svojich orgánov, ktoré si musí  vykonávať iba jedinec sám. Žiaľ, ľudia na túto činnosť postupne zabudli, lebo sa opustili svojho vrodeného pudu.

Možno si poviete, že zvieratá  robia tieto úkony kvôli tomu, aby sa pošúchali, keď ich uštipol hmyz. Áno, aj to môže byť pravda, ale napadlo vás, že mohli by sa aj masírovať? Ako sa  dá zistiť, kedy sa zviera škrabe a kedy masíruje? Najlepšie by bolo, keby nám to vedelo povedať samo. Keďže také čosi nie je možné, ako objaviteľ, by som to mal vierohodne dokázať. Urobme si malý test. Vyskúšajme si, koľko sekúnd nám trvá poškrabanie, keď nás čosi svrbí. Zistíme, že bežné poškrabanie trvá 1- 3 sekúnd. No u zvierat môžeme vidieť, že to niekedy trvá oveľa dlhšie, 10-20 sekúnd. Podľa doby škrabania môžeme posúdiť, čo zviera robí. Zviera je z mäsa a kostí ako my, preto poškrabanie u zvieraťa i u človeka, kvôli tomu, že nás niečo svrbí, by malo trvať rovnako dlho. Ale ak búchanie, kopanie, otieranie určitej časti  tela je dlhšie, ako je potrebný čas na poškrabanie, to znamená, že to nie je škrabanie, ale je to masírovanie. Ďalej si môžeme všimnúť, že zvieratá vykonávajú tieto úkony častejšie v zime a vtedy ich hmyz neotravuje. V zime sa zápaly vytvárajú častejšie, preto si ich zvieratá inštinktívne a včas masírujú.  Niekto si môže myslieť, že zviera si škrabká krk aj preto, že tam má blchu. Ale aj blcha má pud sebazáchovy, aj blcha vie, kde sa má zdržiavať. Zdržiava sa na miestach, kde je teplo a bezpečne, napríklad v podpazuší. Blcha nebude riskovať to, že ju zvieratko z krku strasie. Prišla by tak o svojho živiteľa.

Tak ako je samoliečebný pud  zakódovaný u zvierat , určite je zakódovaný i v génoch človeka.  Môžeme sa o tom presvedčiť aj na malých deťoch – batoľatách.  Keď majú zápal hrdielka, uška alebo nošteka, ony si tam rúčkou, hoci nemotorne narábajú. Keď im tečú soplíky, rúčkami si masírujú okolo nošteka. Keď majú unavené očka, chce sa im spať, šúchajú si očká, aby si ch prekrvili a tým občerstvili. Na mojich vystúpeniach sa ľudí pýtam, či si všimli týchto javov. Mamičky si zaspomínajú a súhlasne prikyvujú. Dávam otázku, odkiaľ to deti vedia robiť, keď sa to ešte nestihli naučiť? Odkiaľ to vedia robiť zvieratá a malé deti na celom svete, keď  ich to nikto neučil? Odpoveď je jasná, že som to nebol ja  ani nikto iný, ale že je to dielo prírody. Tak ako príroda zakódovala do génov živočíchom ostatné pudy,  tak zakódovala do génov aj samoliečebný pud. Vidíte, koľko veľa dôkazov a faktov je o tom, že samoliečebný pud naozaj existuje. Na jeho vyvrátenie neexistujú však žiadne. Samoliečebný pud existuje tak, ako existujú ostatné pudy, či niekto tomu verí alebo neverí, alebo či sa to niekomu páči alebo nepáči. Aj Galileov objav o točení zemegule sa vrchnosti nepáčil a musel ho odvolať. Hoci ho musel verejne odvolať, pravda sa časom ukázala. On o tej pravde dobre vedel a preto si zašomral: „a predsa sa točí“.

Bez myšlienky niet činu. Myšlienka je informácia. Informácia samoliečebného pudu je zakódovaná v génoch živočícha v priečinku pudov. Samoliečebný pud je akýmsi softwarom na vykonávanie samoliečby masážou. Podobný príklad môžeme uviesť na sacom pude. Ak by cicavce sací pud nemali vrodený, museli by sme ich satie učiť. Chápali by novorodenci, čo od nich chceme, keď svet ešte nevnímajú? Chápalo by novorodeniatko, že ho chceme naučiť satie? Kým by to pochopilo a naučilo sa, mohlo by dovtedy od hladu zahynúť. Tu vidíme, ako príroda myslela na všetko a postarala sa o všetko. Domyslela do všetkých detailov, aj také jednoduché, ale podstatné veci. Podobne je to s rozmnožovacím pudom. Ak by živočích nemal zakódovanú túto informáciu v génoch, možno by ho nenapadlo množiť sa – zanechať po sebe potomstvo. Ak by  software na vykonávanie pohlavného styku nemal nainštalovaný, možno sám  by neprišiel na to, ako sa to robí. Príroda je múdra, ona dobre vie čo robí.

Tieto javy nie sú prítomné len počas existencie našej generácie, ale určite existovali od začiatku života na Zemi. Aj starší ľudia hovoria, že ich rodičia takmer všetku liečbu robili doma a využívali pri tom masáže. Keď prišiel nejaký zdravotný problém, boli takí múdri a skúsení, že ho vedeli poriešiť doma sami. Niekedy nebolo toľko zdravotných zariadení a liekov (ambulancii, lekárni, antibiotík). Ešte dodnes sa používajú pozostatky z tejto metódy, a to nielen pri liečení pohybových chorôb. Dodnes sa masírujeme bruško dieťatku, keď má s bruškom problémy. Prečo sa bruško dieťaťu masíruje? Lebo to pomáha. Prečo to pomáha? Lebo to funguje. Tak ako to pomáha jednému dieťaťu, tak to pomáha aj ostatným deťom na celom svete. Tak ako to funguje na bruchu, tak určite to funguje aj na ostatných častiach tela. Tak ako to pomáha  deťom, určite to pomáha aj dospelým. Tak ako to funguje v prítomnosti, tak to fungovalo aj v minulosti, a tak to bude  fungovať aj v budúcnosti. Keď to funguje u všetkých živočíchov, tak to nie je náhoda, ale prírodná zákonitosť, ktorú doteraz nikto nedefinoval a nevyhlásil za fungujúci prírodný zákon. Tak ako poznáme fungujúci gravitačný zákon, ktorý objavil a definoval Newton, tak aj tu platí prírodná zákonitosť, že od cielenej hĺbkovej masáži sa zápal  zákonite hojí.

Samoliečbu využívali  po všetky generácie aj naši predkovia, po ktorých sa zachovali zlomky tejto metódy. Starší ľudia si pamätajú, že pri zápale mandlí, priedušiek, pľúc, kašli, deťom masíroval krk, hruď, dvíhali im mandle (čo vlastne bola hĺbková masáž mandlí) a potom sa na tieto miesta prikladal  mastný zábal. Keď sme ako deti vyviedli niečo šibalské, rodičia sa nám vyhrážali a strašili nás: „Počkaj, počkaj, ja ti dvihnem mandle!“ Každý vedel, čo znamená masírovanie boľavých mandlí!  Po objavení antibiotík sa prešlo na chemickú liečbu a táto metóda sa začala vytrácať. Vytratila sa rýchlo, lebo nebola písomne podchytená. Prenášala sa iba ústnym podaním z generácie na generáciu. V dnešnej dobe, keď už je veľa chorôb rezistentných voči antibiotikám, človek má možnosť si pomôcť našou tradičnou medicínou. Tak ako existujú naše tradičné piesne, tance, kroje, jedlá, remeslá, tak tam patrí aj toto tradične liečenie, keďže bolo súčasťou života našich predkov.

Naši predkovia využívali samoliečbu doma ako samozrejmosť, lebo aj oni mali vrodený samoliečebný pud, ktorý bol ich zdravotníctvom. Robili masáže nielen rukami, ale  masírovali sa o všelijaké výčnelky, o roh komína, ktorý bol nad pieckou v drevených domoch, o roh zárubne, skrine, o rúčku motyky, vidly, podobne, ako to robia zvieratá. Naprávanie chrbtíc sa robilo doma šliapaním alebo kolienkovaním. (Čo je naprávanie a ako sa to robí,  to vysvetľujem v kapitole „Liečenie pohybových chorôb“). U živočíchov je vrodené aj naprávanie chrbtice. Možno ste si všimli, ako sa zvieratá (pes, mačka, krava…)  natiahnu a prehnú  v chrbtici. Robia  to aj viackrát za deň, jednoducho podľa potreby. Nám ľuďom také niečo nepatrí? Naprávanie chrbtici prospieva aj keď ho robíme preventívne – kým je chrbtica ešte zdravá. Nie až vtedy, keď je už neskoro, až keď ju liečime.

Mnoho ľudí sa ma pýta: “prináša masírovanie nejaké škodlivé účinky?“ Masáž vedľajšie účinky nemá, lebo sa neskladá z chemických prvkov ako lieky. Masáž sa skladá sa z pohybu pod tlakom a my sme  na pohyb pod tlakom stvorení.  Životom je overené, že dlhšiemu pôsobeniu tlaku a pohybu sa tkanivá prispôsobujú. Napríklad pri práci s krompáčom, lopatou, sekerou… Tam, kde je dlhšie pôsobenie tlaku a pohybu, tam sa pokožka  prispôsobí – zhrubne, stvrdne, vytvorí sa mozoľ. Možno to by mohlo byť vedľajším účinkom, na rozdiel od liekov, ktoré škodia na žalúdok, črevá, pečeň, obličky… Náš organizmus je na tlaky a pohyby stavaný a prispôsobený. Chôdza, práca, šport pozostávajú z tlaku a pohybu. Je známe, že základom života je pohyb. Pokiaľ sa hýbeme, veľmi nám prospieva, ale keď sa hýbať prestaneme, už  sa cítime horšie.  Chorí ľudia, keď ráno vstávajú boľaví vedia, že po rozchodení, rozhýbaní sa im ich stav zlepší. V minulosti ľudia netrpeli toľko na zápalové choroby ako v súčasnosti. Nemali toľko problémov s chrbticou, alergiami, chrípkami… Voľakedy sa oveľa viac hýbali – viac fyzicky pracovali, boli viac v pracovnej teplote, čím bola zabezpečená rýchlejšia výmena látok a zápal  sa tým nemal možnosť usídliť. Zvieratá  netrpia takými chorobami ako ľudia, lebo sú v neustálom pohybe, či pri zháňaní potravy alebo pri úteku pred predátorom. Na liečenie využívajú aj samoliečebný pud ako samozrejmú životnú potrebu. Organizmus živočícha je stavaný na určitú fyzickú záťaž. Ak nie je patrične zaťažený, organizmu to chýba. V dnešnej modernej dobe je ľudský organizmus buď málo fyzicky vyťažený, alebo je zaťažený len jednostranne.

Mnoho ľudí sa ma pýta: “môže sa zápal masírovať, nerozíde sa po tele“? Čo sa od sústavného masírovania zápalu stane?  Odpoveď prináša životná prax. Stane sa to, že zápal postupne zmizne – presnejšie povedané, vyhojí sa. Veď na jeho vyliečenie potrebujeme systematickú masáž. Najlepšie je si to vyskúšať na vlastnom tele. Raz a navždy sa na vlastnej koži presvedčíte, že je to tak. Tak ako všetci tí, ktorí doteraz samoliečbu masážou skúsili, presvedčili sa, tak to isté čaká aj vás. Za vyše 30 rokov uvádzania samoliečebnej metódy medzi ľudí, čas ukázal a potvrdil na tisícoch vyliečených prípadoch dookola zemegule, že to nie je náhoda, ale hotový fungujúci prírodný zákon. Tak ako naši predkovia si masírovali svoje boľačky na chrbtici, končatinách, hrudí, krku, mandliach, bruchu…, tak my to nemôžeme? Tak ako všetky zvieratká si masírujú svoje boľačky, tak my to nemôžeme? Alebo si myslíte, že fungujúci prírodný zákon v dnešnej modernej dobe už nefunguje? Že od masáži nie je lepšie prekrvenie? Že masáž nemá blahodarné účinky? Že u športovca, po jeho športovom výkone, sa nezregenerujú rýchlejšie sily? Že rýchlejšia regenerácia nespôsobuje rýchlejšie hojenie zápalu?

Zápal sa od masáži po tele nerozíde, lebo rozrušené častice zápalu sa dostanú iba po najbližšiu lymfatickú cievu, ktorou sa dostanú do najbližšej lymfatickej uzliny a nikde inde. Lymfatický systém je tam na to, aby likvidoval škodlivé a jedovaté častice na neškodlivé. Preto rozrušené častice zápalu sa po tele rozísť nemôžu.

Sú aj kontraindikácie masáže: čerstvý úraz, otvorené rany, akútny zápal nervu, rozvetvenie krčnej tepny (glomus caroticum) a kŕčové žily. O kontraindikáciách masáže vás budem  podrobnejšie informovať v  ďalších častiach knihy.

Aké spôsoby liečenia zápalov existujú?

V dnešnej dobe existuje mnoho spôsobov liečenia zápalov, ale len jeden je prvý – základný. Ktorý je ten prvý – základný?  No predsa ten, ktorý je vo mne zabudovaný – zakódovaný, ktorý je môj. Oboznámenie sa s ostatnými spôsobmi liečenia je potrebné, aby ste ich navzájom porovnali a vybrali si takú doplnkovú liečbu, ktorá bude pre vás správna, výhodná a efektívna.

Chemický spôsob liečby – pomocou syntetických liekov je taký, ktorý lieči chorobu pomocou istej účinnej látky. Tak ako som už spomínal, že krv dopravuje kyslík a živiny do každej bunky. Krv dopravuje aj určitú koncentráciu liečiva nielen do chorého miesta, ale aj do ostatných zdravých buniek. Hovorí sa, že lieky jednej veci pomôžu, ale štyrom uškodia. Poznáme to pod pojmom vedľajšie účinky. Najviac  zaťažená je pečeň, ktorá ich spracúva, následkom čoho nasleduje jej zápal a tvrdnutie. V mojej liečiteľskej praxi sa denne stretávam s pacientmi, ktorí požívajú veľa liekov, ktorý majú zapálenú pečeň viac ako alkoholici. Lieky sú chemickým materiálom pre hojivý mechanizmus, ale nemajú schopnosť mechanicky rozrušiť starý – chronický zápal. Už na tomto prípade môžeme sledovať výhodnosť samoliečby, lebo nahrádza mnoho liekov a čo môžeme liečiť masážou, o toľko organizmus ušetríme od chemickej záťaže. Nehovorím, že lieky v nevyhnutných prípadoch nepotrebujeme.

Na liečenie zápalov sa používa viac druhov liekov ako:

Antibiotiká (Penicilín, Amoclen, Biseptol…) používajú sa na liečenie bakteriálnych a vírusových ochorení (angína, zápal priedušiek, pľúc…). Antibiotiká vám lekár naordinuje vtedy, keď už máte teplotu a choroba prepukla. Niekedy sa stane, že po dobratí antibiotík sa choroba vráti späť. Prečo je to tak? Lebo zapálená sliznica dýchacích ciest produkuje nové choroboplodné baktérie, od ktorých znova ochoriete. Antibiotiká liečia iba druhotnú príčinu. Po takomto liečení sa vírusy a baktérie stávajú rezistentnými – odolnými voči antibiotikám. Ďalej o antibiotikách je už známe, že likvidujú nielen škodlivé baktérie a vírusy, ale likvidujú aj naše užitočné baktérie, ktoré sú v črevnej flóre. Ďalej je známe aj to, že poškodia imunitný systém na sedem rokov. Nehovorím, že antibiotiká už nie sú potrebné, ale poukazujem na to, že nestačí sa liečiť iba liekmi. Samoliečebnou metódou je možné odhaliť a zlikvidovať zárodok zápalu v začiatku, kým ešte nie je schopný produkovať baktérie. Samoliečba poskytuje účinnú prevenciu. Ako sa samoliečba vykonáva? To popisujem v kapitole Liečenie dýchacích chorôb.

Analgetiká (Alnagon, Ibalgin, Medipyrin, Valetol…) používajú sa najmä na utlmenie bolesti. Neriešia podstatu choroby, len symptóm. Sú to návykové lieky ako drogy.

Antiflogistiká – antireumatiká (Brufen, Voltaren, Inflamak, Flugalin…) sa používajú na liečenie svalových (muskulárnych) zápalov a sú potrebné najmä pri liečení akútnych zápalov nervov. Pri chronických zápaloch nemusia byť účinné.

Operatívny spôsob liečby je to invazívny spôsob, pri ktorom dochádza k hrubému zásahu do organizmu. Ak by sme liečenie zápalov riešili vyoperovaním, prišli by sme o mnoho orgánov (mandle, žlčník, vred a s nim časť žalúdka, čreva…). Aj tento spôsob liečenia nie je dostatočný. V mojej liečiteľskej praxi sa stretávam s prípadmi, keď aj po vyoperovaní mandlí hrdlo bolelo naďalej. Je to preto, lebo zapálené okolie mandlí tam ostalo naďalej. To isté platí pri operáciách chrbtice. Vyseká sa istá časť z platničky či stavca, ale okolité zápaly tam ostávajú. Tie spôsobujú problémy ďalej a pacienta potom operujú aj viackrát. Nehovorím, že operatívny spôsob nie je potrebný,  napr. po úrazoch, pri prasknutí slepého čreva, otvorenej zlomenine… Samoliečebnou metódou sa liečia zápaly šetrným spôsobom: chronický zápal mandlí bez operácie, zápal  nosných, prínosných, čelných dutín bez prebíjania dutín, zápal žlčníka, bolesti chrbtice bez operácie. Samoliečebná metóda zároveň ponúka účinnú prevenciu, nedovolí zápalu dospieť do takého štádia, aby operácia bola nutná.

Kúpeľná liečba, tam sa doliečujú dôsledky po chorobách, úrazoch a operáciách. Počas doliečovania sa využívajú tie isté spôsoby ako v nemocniciach.                                                                           Aj v takýchto prípadoch sa dá využiť samoliečebná metóda, lebo pacient  sa má do liečby zapájať. Sebamasážou  sa môže ošetrovať – doliečovať sám kdekoľvek je. Nemusí kvôli tomu cestovať ďaleko na liečebný pobyt k moru, do hôr, jaskýň, nemocníc a nemusí byť vytrhnutý z rodinného kruhu. Nehovorím tým, že ísť si odpočinúť do kúpeľov, k moru a do hôr nie je dobrý relax.

Liečenie stravou, diétou, fytoterapiou má taký istý účinok ako medikamenty, len účinné látky sú v prírodnej forme. Čo zjeme a vypijeme sa dostáva cez tráviaci, vstrebávací a spracujúci systém do krvi. Sú to látky potrebné pre život bunky a hojivý mechanizmus. Pritom musí byť v poriadku tráviaci systém (žalúdok, dvanástnik, žlčník, pankreas), aby sa strava dostatočne rozložila. Samozrejme, musí byť v poriadku aj vstrebávací systém (črevá) a spracovateľský systém (pečeň). Ak tieto systémy nie sú v poriadku, potrebné látky (výživné, obranné látky, vitamíny, stopové prvky…) sa do organizmu nedostanú, prebehnú cez črevá. Diéta má svoje nezastupiteľné miesto pri doliečovaní tráviaceho, vstrebávacieho systému, pri chorobách srdca, obličiek, pečene, pankreasu, cukrovky, kožných, alergických chorobách, reume, dne, pooperačných stavoch…

Homeopatický spôsob je taký, že na podobné sa pôsobí podobným. V homeopatickej pilulkách a kvapkách nie je chemický koncentrát, ale iba informácia, ktorá má prebudiť liečivý proces. Liečivý proces zápalov vieme prebudiť aj cielenou masážou, čo je oveľa jednoduchší a praktickejší spôsob.

Charizmatický spôsob – je to nadprirodzený dar uzdravovať. Pre nás je to nevysvetliteľný spôsob uzdravovania, ako liečil Kristus, Panna Mária. Podobne liečia rôzni mágovia a šamani. Takéto liečenie je pre bežného pacienta ťažko dostupné. Najbližšia, najdostupnejšia a najistejšia liečba je samoliečba, lebo je našou základnou liečbou a je stále s nami. Vážme si ju a tešme sa tomu, že ju máme, že ju môžeme podľa potreby využívať po celý život, nielen na  liečenie, ale aj na prevenciu.

Psychotronický spôsob, Reiki, Silvova metóda je  liečenie biologickou alebo kozmickou energiou. Tento spôsob liečby nefunguje u každého pacienta – záleží  od média. Pred takouto liečbou by sa pacient  mal poradiť s psychiatrom či mu liečbu odporučí, lebo človek s labilnou psychikou môže mať psychické problémy. Známe sú prípady keď niektorí ľudia sa nevedeli vrátiť z astrálneho tela do svojho do svojho fyzického tela.

Akupunktúrny, akupresúrny spôsob je liečenie cez akupunktúrne body, čakry a energetické dráhy, ktoré sú prepojené s určitým orgánom. Toto pôsobenie má za úlohu aktivovať liečenie alebo utlmovať bolesť. Rozdiel medzi akupresúrou a samoliečebnou metódou je v tom, že akupresúrny bod nie je ložisko choroby. Keď nejaká choroba pochádza zo zápalov, tak sa má liečiť cez zápaly. Čínskou tradičnou medicínou sa lieči cez akupunktúrne body. Našou tradičnou medicínou (po našich predkoch), ktorá pochádza zo samoliečebného pudu, sa lieči cez zápalové ložiska. Pichanie ihiel do akupunktúrnych bodov je hrubý zásah do organizmu. Po objavení samoliečebného pudu sa ukázal markantný rozdiel medzi čínskou a našou tradičnou medicínou. Rozdiel medzi čínskou a našou tradičnou medicínou je o 180 stupňov v náš prospech. Napr. pri liečení zápalu mandlí sa netlačí body na stope nohy alebo uchu, ale mandle sa masírujú priamo, tak ako to niekedy robili naši predkovia. Aj žalúdok, žlčník, pankreas, črevá, obličky… sa nevyšetrujú a neliečia cez akupresúrne, reflexné body, ale cez brušný sval, cez ktorý sa dajú masírovať priamo. Ani u zvierat nevidíme, aby si pichali či tlačili body na stope nohy či ucha. Je akupunktúra vrodená, zakódovaná v génoch? A napokon čo bolo skôr, samoliečebný pud alebo akupresúra? Akupunktúru vymyslel človek. Samoliečbu vymyslela – vytvorila príroda. Príroda ak niečo vymyslí – zariadi, je to jednoduché, priame, nekomplikované a tým dokonalé. Ako sa hovorí:  „v jednoduchosti je dokonalosť“. Ak chceme byť dokonalí, musíme byť jednoduchí. Ak budeme jednoduchí budeme i dokonalí.

Spôsob liečby pomocou muzikoterapie, colorterapie, aromoterapie, kryštáloterapie   môže byť vo vzťahu k liečeniu zápalov aktivačný, utlmujúci alebo relaxačný.

Všetky liečebné spôsoby, ktoré existujú, ktoré pomáhajú sú vítané, lebo prinášajú pomoc. Je dobre  o nich vedieť a podľa potreby ich používať. Ako som spomínal, nie všetci sme rovnakí, nie všetci máme rovnaký organizmus, niekomu stačí naštartovať liečebný proces a ostatné zvládne sám. U niekoho je potrebné pomáhať organizmu  aj po naštartovaní ďalej. Samoliečba je vašou vlastnou rezervou, ak by ostatné liečebné spôsoby nezaberali alebo nedokázali vyliečiť zápalové ložiská do nuly – dočista.

Po oboznámení sa s ostatnými spôsobmi liečby môžeme vidieť v čom je samoliečba dobrá a v čom predstihuje doterajšie známe liečebné spôsoby:

účinnosťou –  od jej liečebného účinku sa hojí každé dostupné boľavé miesto do základu (do nuly – do čista), bez vedľajších účinkov liekov, bez hrubých zásahov do organizmu (operácie, akupunktúry), bez ožarovania, bez nadprirodzených schopností. Účinnosť metódy je garantovaná samotnou prírodou.

efektívnosťou – dnes všetko čosi stojí a hlavne liečenie je drahé. Sebestačnosť v liečení pacientovi šetrí výdavky nielen pri liečbe, ale aj pri vyšetrení choroby, aj na cestovnom, prípadne na iných liečebných pobytoch. Sebestačnosť je najdokonalejší spôsob efektívnosti – hospodárenia.  Keď je pacient sebestačný, je v liečbe nezávislí a tým aj v liečbe slobodný. Pacient vlastní najbližší a najdostupnejší liečebný prostriedok, ktorý je v hotovej forme, len  ho má hneď používať. Nemusí ho nikde zháňať, vyrábať ani kupovať.

praktickosťou – samoliečba je tak praktická, že praktickejšie od nej ani nepoznáme. Pacient sa môže podľa potreby masírovať kedykoľvek hneď. Vždy a všade, keď má voľné ruky (v aute, autobuse, doma aj v práci).

Hoci človek vlastní nástroj na masírovanie – ruky, ale bez informácií z tejto knihy  nevedel, ktoré konkrétne choroby sa dajú liečiť masážou. Nevedel liečbu začať. Nevedel čo, kde a  ako sa to má masírovať. V liečení sa nevedel pohnúť z miesta. Teraz si človek môže uvedomiť, akú výhodnú vec vlastní, o koľko sa doteraz na zdraví ukracoval,  keď vyšetrenie, liečbu, prevenciu si mohol robiť aj sám. Teraz už chápete, prečo nevedomosť o existencii samoliečebného pudu ukracuje každého človeka v liečení. Keď človek o týchto veciach nevedel, s každým problémom musel chodiť k lekárovi alebo liečiteľovi. Myslel si, že oni ho vyšetria a vyliečia lepšie. Ale ako vidíte, presnejšie vyšetrenie a liečenie boľavých miest je vtedy, keď si to robíte vy sami, lebo máte o nich lepší prehľad. Od teraz budete vedieť, že väčšinu zdravotných problémov si môžete vyriešiť sami. Stávate sa sami sebe svojím lekárom a takto to má byť.

Každá liečebná metóda má svoju filozofiu. Filozofia  samoliečebnej metódy nám vysvetľuje, prečo ju máme používať, prečo sa nám ju robiť oplatí. Od teraz budete vedieť, že jej používanie nie je zbytočné a preto sa nám ju robiť oplatí. Využívaním samoliečebnej metódy sa stávame pánom nad zápalmi v svojom tele a tým máte šancu byť pánom svojho zdravia.

                                                                                                Úspešnú samoliečbu Vám praje Váš autor

 

 


Info

Liečiteľ diagnostikuje choroby, konzultuje liečbu, napráva chrbtice a naordinuje liečbu. Služby sa poskytujú podľa potreby na základe telefonickej objednávky.

  Regenračné centrum