Instinct for self-healing
Slovensko má svetový objav hodný nobelovej ceny
Bardejovčan Štefan Zakuťanský objavil pre svet doteraz neznámy pud
Vážení a milí čitatelia,
je mi veľkou cťou a s veľkým potešením Vám môžem na tomto fóre oznámiť novú a pozitívnu správu: „Na svete je nový pud – svet nový pud má! Svet ďalší liečebný systém (LS) má, ktorý Vám teraz predstavujem!“ Poznáte pieseň „Svet lásku má?“ Teraz si môžeme zaspievať „Svet nový pud má“.
Biológia doteraz poznala štyri pudy. Na svetovú scénu nastúpil ďalší objavený pud. Vďaka nemu sme bohatší o veľmi dôležitý a veľmi potrebný liečebný systém (LS), stvorený vyššou mocou – našou múdrou matkou prírodou. Ľudia, tešme sa, a s radosťou si môžeme zakričať: „Hurááá! Máme o jeden pud viac! Ľudia, sme o jeden pud a ďalší LS bohatší.“ Vďaka Bohu je už objavený, už je na svete, už ho len využívať v prospech celej ľudskej spoločnosti. Je to veľmi významný a veľmi dôležitý objav v prírodovednej a medicínskej oblasti, lebo každému človeku prináša veľkú pozitívnu zmenu v oblasti liečby zápalových ochorení.
Svet doteraz poznal dva celosvetové liečebné systémy (LS). Systém západnej (vedeckej – školskej) medicíny, ktorá je vedecký preverovaná, vyučovaná v školách a po celom svete praktizovaná v zdravotníctvách. Systém východnej (čínskej tradičnej medicíny), ktorá je tiež po celom svete známa. Existuje ešte jeden celosvetový liečebný systém (LS), ktorý je zakódovaný v génoch každého živočícha – v samoliečebnom pude. Pudy máme odjakživa, od kedy je svet svetom. Aj živočíšna ríša je po celej našej zemeguli a odjakživa tento LS využíva, čím potvrdzuje, že tento LS je prvý a celosvetový. Dobré dlhoročné liečebné výsledky tohto LS preukázali, že súčasná medicínska veda sa do takých dobrých výsledkov ešte nedopracovala. Som hrdý na to, že som mal možnosť počas mojej celoživotnej práce tento prvý a celosvetový liečebný systém (LS) objaviť. Som hrdý na našu úžasnú prvú medicínu sveta, ktorá je prvým a základným zdravotníctvom každého živočícha.
Táto nová správa sa týka každého človeka na zemi, lebo po tejto správe do života každého človeka vstupuje ďalší vrodený pud, ktorý patrí každému človeku. Je vlastníctvom každého človeka. Objavený pud prináša každému človeku novú pomoc, novú pozitívnu zmenu, nový začiatok. Objavený pud prináša pre celú ľudskú spoločnosť prírodou stvorený pôvodný liečebný systém (LS), ktorým sa v prírode lieči 80% chorôb. Je to pre ľudstvo veľký krok dopredu v oblasti diagnostiky a liečby zápalových ochorení, lebo doterajšie diagnostické zobrazovacie prístroje (RTG, MR, CT, ultrazvuk) ich nezobrazujú a z vyšetrenia krvi sa nedá určiť miesto ich nálezu. Staré, „zažraté“ chronické zápaly sú doteraz liekmi neliečiteľné, ale príroda na ne protizbraň má!!! Tento vzácny LS veky využíva celá živočíšna ríša, len my ľudia nie. Ľudia povedzme si! Vari azda nie sme súčasťou živočíšnej ríše, azda sme od macochy? Snáď nám, ľudom jej liečebný systém (LS) nie je potrebný, alebo je na škodu veci, keď zdravia nikdy nie je nazvyš a sme o ďalší LS bohatší?
Počuli sme o tom, že existuje nejaký nový pud, nový LS, ktorý vlastním, ktorý je môj, ktorý je mojou súčasťou?
Opýtam sa ešte takto: počuli sme o tom, že zvieratá na celej našej planéte využívajú – používajú nejaký LS? Vedeli sme o tom, že aj my ľudia, t.z. každý z nás, vlastní ten istý LS? Chceme ho? Potrebujeme ho? Potrebujeme o ňom hovoriť?
V hlave každého človeka sa v tom momente rodia nové otázky:
Aký nový začiatok v mojom živote nastane?
Existuje nejaký pud, ktorý vlastním, ktorý je môj, ktorý je mojou súčasťou a doteraz som o ňom nevedel/la?
Prečo som doteraz nevedel/la, že vlastním ešte jeden nejaký pud?
Odpoveď: pretože v doterajšej histórii ľudstva nebol objavený a tak sa nevedelo, že nejaký ďalší pud vôbec existuje.
Keď nebol doteraz objavený, mohlo sa o ňom niečo rozprávať?
Keď sa o ňom nerozprávalo, mohol som o ňom niečo počuť, vedieť?
Čo je to za pud, načo vlastne je, načo slúži, aké je jeho poslanie?
Čo s ním, ako mi zmení môj život po zdravotnej stránke k lepšiemu?
Vidíte koľko nových otázok prináša táto nová správa!
Keď už ten unikátny pud máme, je dobre vedieť o ňom niečo viac:
Aby sme svoj nový vrodený pud spoznali, musíme ísť po poriadku, od začiatku. Najprv sa musíme oboznámiť so svojimi ostatnými našimi pudmi. Najprv si povieme aké pudy poznáme, načo slúžia, aké majú poslanie, lebo to isté platí aj pre tento nový pud.
Potom si povieme aké choroby sa dajú pomocou nášho vrodeného pudu liečiť,
na akom princípe jeho liečenie funguje,
ako sa samoliečebný pud praktický používa,
odkiaľ samoliečebná metóda pochádza.
Odpovede na tieto otázky nájdete v knihe „Samoliečebný pud“.
Dovoľte Vám pogratulovať k tejto novej správe, ktorá sa vás bezprostredne týka. Je to nová životná udalosť vo vašom živote. Stojí táto vážna udalosť na gratuláciu? Od dnešného dňa budete vedieť o tom, že máte vrodený aj samoliečebný pud. On je vašou dôležitou súčasťou, ale doteraz ste o nej nevedeli. Gratulujem Vám, že poznatky o samoliečebnom pude budete môcť využívať od dnešného dňa, už po všetky ďalšie dní svojho života. Gratulujem Vám, že ste medzi prvými tisíckami ľudí na svete, ktorí svoj vrodený pud môžu znovu využívať vo svoj prospech.
Každý živočích je od prírody vybavený pudmi – inštinktami. Doteraz boli známe pudy: rozmnožovací, materinský, sací a sebazáchovný. Medzi doteraz známymi pudmi bol ešte jeden pud neznámy. Jeho existencia bola v doterajšej histórii ľudstva neznáma. Po jeho objavení sa ukázalo, že je to dôležitý objav svetového rozmeru v prírodovednej a medicínskej oblasti.
V samoliečebnom pude je prvé a prapôvodné zdravotníctvo sveta. Je to najstaršia medicína sveta. Je tu odvtedy, odkedy je život na zemi. Je v nás vrodený – zabudovaný. Je našim vlastníctvom, v ktorom je naše vlastné zdravotníctvo, ktoré tu veky existovalo. Veky aj bude existovať, lebo sa rodí do každého nového života. Pretrvalo aj rôzne spoločenské zriadenia a nikdy neskrachovalo, lebo keď príroda niečo zariadi je to funkčné po celé veky.
Liečenie, ktoré z nášho vrodeného pudu pochádza je jedinečné, lebo pochádza priamo z nás. Každý z nás je jedinečný. Všetko čo je v nás, je naše a preto je jedinečné. Liečenie, ktoré pochádza zo samoliečebného pudu sa realizuje cielenou masážou do ložiska choroby. Toto liečenie môžeme považovať za najvyšší princíp liečenia, lebo je to dané zhora od vyššej moci – od samotnej matky prírody. Príroda je nielen našou lekárňou, ale je aj našim zdravotníctvom. V zdravotníctve sú lieky a lekári. Liek na liečenie 80% zdravotných problémov je vo forme masáži. Každý sme sami sebe prvým lekárom. Každý sme schopný si robiť sami sebe lekára. Vyšetriť sa (nájsť príčinu zdravotného problému), naordinovať liečbu masážou a vykonávaj ju. Samoliečebný pud máme daný na celý život, aby sme si svoje zdravotné problémy riešili predovšetkým sami. Preto je dobre sa s nim oboznámiť a už sa ho nikdy neopúšťať lebo s ním sa žije lepšie!
Život a zdravie je vzácny dar, ktoré si máme vážiť. Zdravotný stav má na kvalitu života výrazný vplyv. Preto by malo byť v našom záujme, aby sme sa o svoje zdravie zodpovedne starali a chránili si ho. Ono sa nám neskôr odmení tým, že náš život bude bez zdravotných problémov. Mali by sme si však uvedomiť, že prvotná zdravotná starostlivosť o naše telo závisí hlavne od nás samých, lebo je v našich rukách. Každý jedinec je ako sebestačná fungujúca jednotka stvorený tak, aby bol sebestačný v živení sa, obrane a liečení. Sebestačnosť v liečení príroda zariadila tak, že každý živočích je vybavený aj samoliečebným pudom. Ten je na to, aby každý živočích ho mohol podľa vlastnej potreby kedykoľvek využívať.
Bol by som rád, keby sa moja kniha stala pre vás užitočným radcom nielen v chorobe, ale aj keď sa cítite byť zdravými. To je vlastne jej poslaním. Najhlavnejším poslaním knihy „Samoliečebný pud“ je vrátiť celej ľudskej spoločnosti pud, ktorý opustila – „vrátiť ľudom ich strateného syna“. Pomocou knihy si nájdete cestu k svojmu zabudnutému pudu a ten využijete k lepšiemu zdraviu.
Návratom strateného pudu každý človek preberá do svojich rúk vlastnú zdravotnú starostlivosť, ktorá tak veľmi chýba. Stačí zverená štátna zdravotná starostlivosť o obyvateľstvo zdravotníctvu? Je dobré keď sa pacient môže zapojiť do liečby aj s vlastným pudom – aj s vlastným zdravotníctvom? Bude sa štát (ministerstvo pôdohospodárstva) starať o očistenie buriny vo vašej záhradke, aby ste mali dobrú úrodu? Bude sa o to starať sused? Každý sa o svoju záhradku má starať sám, aby nezahučala burinou. Bude sa štát (ministerstvo zdravotníctva) starať o očistenie zápalov z Vášho tela, aby ste mali dobré zdravie?
Chorobám je potrebné predovšetkým predchádzať. Jeden gram prevencie je určite viac ako kilogram liekov. Masáž je v tomto prípade prvým liekom, ktorý je stále po ruke. Hoci masáž nepozostáva z chemických látok, jej účinky pri hojení zápalu sú minimálne také, ako keby ste užili liek v chemickej forme. Uvidíte, že najobyčajnejšia masáž poskytne efektívnu pomoc pri rôznych ochoreniach, neduhoch a ťažkostiach, ktoré sa podieľajú na 80%-nej chorobnosti. Želám vám veľa užitočne strávených chvíľ pri čítaní tejto knihy, nech je pre vás prínosom a pomôckou pri liečení vašich zdravotných problémov.
Do rúk sa vám dostava kniha, z ktorej môžete čerpať vzácne informácie o jedinečnej liečebnej metóde, ktorú vymyslela príroda a ktorú nám zakódovala do samoliečebného pudu. Keď sa počuje o nejakej novej liečebnej metóde, každého predovšetkým zaujíma, aké choroby sa dajú pomocou nej liečiť. Ďalej každého zaujíma, v čom spočíva princíp liečby a napokon aj jej pôvod – odkaľ vlastne pochádza. Pomocou samoliečebnej metódy, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, sa dajú diagnostikovať a liečiť zápaly v ľudskom tele. Teda parketou samoliečebnej metódy je očistenie tela od zápalov. Zo zápalov pochádza mnoho zápalových chorôb. Tie sa podieľajú asi na 80%-nej chorobnosti, čo je skutočne vysoký percentuálny podiel. Zápaly sú v tomto prípade základným chorobným materiálom. Keď chceme zápalovú chorobu liečiť, tak úlohou č. 1 má byť práca so zápalovými ložiskami, ako so základným chorobným materiálom. Keď má zápal na svedomí 80%-nú chorobnosť, keď väčšina ľudí trpí na choroby zo zápalov, má sa im venovať patričná pozornosť? Má sa o nich hovoriť? Má zdravotníctvo pre to niečo robiť? Má sa o nich robiť osveta?
Každý živočích si pomocou svojho vrodeného pudu dokáže liečiť okolo 80% zdravotných problémov úplne sám. Táto liečebná metóda vysvetľuje, ako vyšetriť a následne liečiť zápaly v ľudskom tele, ako vlastne liečiť zdravotné problémy, či choroby, ktorých zdrojom sú zápaly. Keď nejaká choroba pochádza zo zápalov, tak ju máme liečiť cez zápaly. Čínskou tradičnou medicínou sa tieto choroby liečia cez akupunktúrne body. Našou tradičnou medicínou (po našich predkoch), ktorá pochádza zo samoliečebného pudu, sa liečia cez zápalové ložiská.
Hneď v úvode vás chcem poprosiť, aby ste prv prečítali celú knihu pozorne. Od začiatku do konca. Oboznámite sa tak so všetkými potrebnými informáciami, ktoré postupne na seba nadväzujú. Po jej prečítaní sa môžete vracať ku kapitolám, ktoré popisujú riešenie vášho zdravotného problému.
Nemusíte sa obávať toho, že vykonávanie tejto liečebnej metódy bude pre vás niečím náročným, zložitým, či nezvládnuteľným. Na jej vykonávanie nepotrebujete nejaké nadprirodzené schopnosti, ani zdravotné vzdelanie, ani masérsky kurz. Stačí sa naučiť, ako sa hľadá a akým spôsobom sa masíruje jeden zápal. Rovnakým spôsobom sa pracuje s ostatnými zápalmi na iných častiach tela. Táto liečebná metóda (liečebný systém) je vám veľmi blízka, lebo je zakódovaná v génoch každého z nás. Ako sa hovorí: „Máme ju v krvi“. Hoci ju v krvi máme, ale keď sme ju doteraz nepoužívali, „vyšli sme z cviku“. Nastal čas vrátiť sa ku svojmu pôvodnému liečeniu. Ako sa k nemu vrátiť? Vrátiť sa dá pomocou tejto knihy, v ktorej sú návody, ako sa do samoliečby „zacvičiť znovu“. Kniha je vďaka Bohu už na svete. Je to prvá kniha na svete, v ktorej je prvý liečebný systém sveta prvýkrát opísaný, v čom je unikátna a jedinečná.
V čom spočíva princíp liečby?
Princíp liečby spočíva v hĺbkovej masáži, cielenej do zápalových ložísk.
V čom spočíva môj objav?
- V objavení, zmapovaní a opísaní zápalových ložísk v ľudskom tele. V akademickej – vedeckej medicíne neexistujú o nich doteraz záznamy a stále je tam o tom „biele miesto“. Objavené zápalové ložiská v ľudskom tele sa doteraz nepovažovali za ložiská choroby, ale iba za druhotné symptómy. Životná prax preukázala, že je to veľký omyl a doteraz nikto na svete tento omyl nenapravil – neprekvalifikoval. Tieto ložiská, ktoré sú pri zápalových chorobáchfyzicky prítomné, súčasné diagnostické zobrazovacie prístroje ako RTG, CT, MRG, ultrazvuk… nezobrazujú a nie sú zakreslené v žiadnych medicínskych atlasoch, ani knihách. Nedalo sa o nich nikde dočítať. Rímsky lekár Aulus Cornelius Celsus v 1. storočí nášho letopočtu opísal 5 symptómov zápalu (bolesť, začervenanie, teplota, zdurenie, zníženie funkčnosti). Je 21. storočie, veda ide dopredu a za 20 storočí v tejto oblasti nikto nepriniesol nič nové. Nikto doteraz neprišiel na ďalšiu vlastnosť zápalu. Nikto doteraz neprekvalifikoval a nerozšíril vedomosti o zápaloch v tom zmysle, že zápal môže byť základným chorobným materiálom – ložiskom choroby. Súčasná medicínska veda a zdravotníctvo na celom svete žije v tejto oblasti v omyle, výsledkom čoho je neschopnosť liečiť chronické zápalové ochorenia.
- V objavení prírodnej zákonitosti hojenia zápalu, To znamená, že cielená masáž do zápalového ložiska spôsobuje lepšie prekrvenie a následné zákonité hojenie zápalu. Objavené účinky masáže preukázali, že od cielenej masáže sa zápaly hoja prinajmenšom tak, ako od chemických liekov. Dokonca sa ukázalo aj to, že účinky masáže predbiehajú lieky v tom, že dokážu vyliečiť aj doteraz neliečiteľné chronické zápaly úplne (do nuly – do čista), bez nákladov a vedľajších účinkov.
- V objavení príčiny zdurenia sliznice dýchacích ciest, z ktorého vzniká nádcha a chrípka. Doteraz sa za podstatu chrípky považoval iba chrípkový vírus.
- V objavení prvej a prapôvodnej medicíny sveta, ktorú nám do vienka dala samotná matka príroda.
- V objavení našej zabudnutej tradičnej medicíny. V objavení najvyššieho princípu liečby – v objavení existencie samoliečebného pudu.
Liečeniu zápalových ochorení sa venujem vyše 30 rokov. Ako vrchol mojej dlhoročnej liečiteľskej a bádateľskej práce bolo objavenie existencie samoliečebného pudu. Tak, ako sa I. P. Pavlov venoval skúmaniu reflexov, a pritom objavil podmienené a nepodmienené reflexy u živočíchov a získal Nobelovu cenu, mne bolo dané objaviť nový pud. Skôr by som sa vyjadril tak, že existencia samoliečebného pudu sa mi vynorila počas mojej dlhoročnej liečiteľskej a bádateľskej činnosti. Že kroky, aké som v živote volil, ma doviedli k správnym dverám, za ktorými sa skrýval doteraz neznámy pud. Je to unikátny objav v prírodovednej a medicínskej oblasti.
Samoliečebný pud zohráva v živote živočíchov veľmi dôležité a nezastupiteľné miesto tak, ako svoju úlohu zohrávajú aj ostatné existujúce pudy (rozmnožovací, materinský, sací a sebazáchovný). Existenciu pudov vidíme okolo seba podľa toho, čím sa realizujú v životnej praxi. Rozmnožovací pud sa realizuje sexuálnym stykom, aby život pokračoval ďalej. Materinský pud zase živením a ochranou mláďaťa, kým mláďa nie je v živení a obrane sebestačné. Sací pud sa realizuje satím prsníka. Pud sebazáchovy sa realizuje ostražitosťou v každej sekunde našej činnosti a pri každom kroku. Samoliečebný pud sa realizuje cielenou masážou do zárodkov a ložísk choroby.
Najčastejšie využívaným pudom u živočíchov je sebazáchovný pud, lebo pomocou neho sa dohliada na svoje zdravie a svoj jediný život v každej sekunde našej činnosti aj pri každom kroku, aby sme si nepoškodili zdravie, prípadne neprišli o život. Druhým, najčastejšie využívaným pudom je samoliečebný pud. Túto skutočnosť môžeme pozorovať na živočíchoch, na ktorých vidíme ako každý deň na sebe čosi robia. Počas dňa sa podľa potreby premasírujú. Masírovaním si robia prvotné ošetrenie. Tým si zastavujú zápalovú chorobu na začiatku. Ošetrenie masážou využívajú nielen na prevenciu, ale aj na represívu – na liečenie. Tretím v poradí je rozmnožovací pud, pomocou ktorého sa zabezpečuje potomstvo v reprodukčnom období. Ďalším v poradí je materinský pud, vďaka ktorému matka živí a bráni svoje mláďa dovtedy, kým sa nestane v živení a obrane sebestačné. Napokon je tu sací pud, ktorý sa využíva len na začiatku života – po narodení. Vidíme, že pudy ako sebazáchovný a samoliečebný, sa využívajú počas celého života. Vidíme, že samoliečebný pud je v živočíšnej ríši druhým najčastejšie využívaným pudom. Ľudia o tomto fakte doteraz nevedeli, preto ho doteraz patrične nevyužívali.
Každý živočích je od prírody stvorený ako sebestačne fungujúca jednotka, je autonómny. Aby živočích mohol byť autonómny – nezávislý, aby žil a prežil, musí byť sebestačný v živení sa, obrane a samoliečbe. Sebestačnosť v samoliečbe príroda zabezpečila u živočíchov tak, že do ich génov zakódovala samoliečebný pud. Liečenie zápalových chorôb pomocou vrodeného samoliečebného pudu je vyšší princíp liečenia, lebo je daný zhora – od vyššej moci. Samoliečbu nevymyslel človek, ale vymyslela (stvorila) ju naša múdra matka príroda. Samoliečbu, ktorú vlastníme, zastrešuje samoliečebný pud a ten zastrešuje sama príroda. Za samoliečbu garantuje sama príroda, lebo keď ona niečo „vymyslí a zariadi“, je to originálne, funkčné a tak jedinečné. Vďaka samoliečebnému pudu vlastní každý živočích svoje „súkromné zdravotníctvo“. V tomto zdravotníctve má každý jedinec vlastný liek a je sám sebe lekárom. Je to prvé a prapôvodné zdravotníctvo sveta, ktoré stojí na pevných základoch. Toto zdravotníctvo tu bolo dávno pred tým, ako vzniklo súčasné zdravotníctvo. Je to „súkromné zdravotníctvo“ každého človeka, ktoré nevyužíval, lebo o ňom nevedel. Uvediem príklad zo života: Máme doma vo dvore vlastnú studňu s kvalitnou vodou a nie sme na ňu pripojení. Sme pripojení na iného dodávateľa vody, ktorému musíme platiť. Čo isto uznáte, že je to proti zdravému sedliackemu rozumu.
Nikto nám nemôže brániť vo využívaní svojho vlastníctva. Nikto nám nemôže zakázať liečiť sa tým, čo nám pomáha. Dokonca je to naše vlastné zdravotníctvo, ktoré je zakódované v našich génoch. Keďže je to naše vlastné zdravotníctvo, je nám najbližšie a najpraktickejšie, lebo je priamo v nás, je našou súčasťou. Čo je pre nás bližšie, košeľa alebo kabát? Ktoré zdravotníctvo je bližšie a praktickejšie? Naše vlastné alebo štátne? Nehovorím, že štátne zdravotníctvo nepotrebujeme. Podobný príklad porovnania máme v stravovaní. Ktoré stravovanie je pre nás bližšie a praktickejšie? Domáce alebo reštauračné? Nehovorím, že reštauračné stravovanie nepotrebujeme.
Voľne žijúce zvieratá nemajú takú chorobnosť zo zápalov ako my ľudia, lebo si robia prvotné ošetrenie zápalov pudovo – inštinktívne. Tým zastavujú chorobu v počiatku. Keď sa choroba zastaví v začiatku, nerozvíja sa ďalej. Prvotné ošetrenie u ľudí sa doteraz robí iba na chrupe – umývaním zubov, aby neboli kazy. Ostatné naše orgány v tele prvotné ošetrenie nepotrebujú? Samoliečebný pud nám neslúži len na prevenciu – zastavenie choroby, ale aj na represívu – na liečenie už rozvinutej choroby. Toto je ten hlavný význam existencie samoliečebného pudu. O existencii samoliečebného pudu sa doteraz nevedelo, lebo v doterajšej histórii ľudstva nebol objavený a zverejnený. Na základe existencie samoliečebného pudu existuje samoliečba zápalových ochorení (prvý liečebný systém sveta) a naša československá tradičná medicína.
Čo je to tradícia?
Tradícia je čosi, čo nám ostalo po našich predkoch v našom regióne. V našej kultúre okrem tradičných remesiel, jedál, krojov, pesničiek, tancov bolo aj tradičné liečiteľstvo, ktoré sa po celé generácie využívalo v každej domácnosti. V každej domácnosti boli nasušené byliny, pripravené olejčeky a mastičky. Nezastupiteľné miesto mali aj masáže a používali ich ako prvú pomoc, prvotné ošetrenie. Podľa potreby sa masírovalo bruško dieťaťu, hruď, krk, mandle (ešte dodnes sa tomu hovorí „podvihovanie mandlí“). Podľa potreby sa masírovali chrbtice, končatiny. Chrbtica sa naprávala pošliapaním alebo kolienkovaním. Náš národ teda vlastnil isté liečebné tradície. Toto tradičné domáce liečenie sa prenášalo z generácie na generáciu iba ústnym podaním a nebolo doteraz písomne spracované. V dnešnej civilizovanej dobe sa tento domáci spôsob liečby zo života ľudí skoro úplne vytratil. Čo je na škodu veci. Počas liečby mojich ťažkých a neliečiteľných zdravotných problémov, sa mi na tento tradičný spôsob liečby podarilo prísť. Prišiel som na to, keď som skúmal a vylepšoval doterajšie medicínske a alternatívne spôsoby liečby, aby som sa vyliečil. Neskôr ma to doviedlo k objaveniu tejto jednoduchej a originálnej liečebnej metódy, ktorú som prvýkrát publikoval v roku 1992.
Prečo ide o objav svetového významu?
„Objav je objavenie reálne existujúcej veci pre ľudstvo dosiaľ neznámej. Objav posúva hranice vedomostí ďalej, ktoré môžu byť využité“. To je citát z definície, ktorá je uvedená vo vyhláške o objavoch. Samoliečebný pud, ktorý je zakódovaný v génoch každého živočícha, je reálne existujúca vec, ale doteraz sa o tejto veci nevedelo. Je to unikátny objav v prírodovednej a medicínskej oblasti. Celé ľudstvo doteraz nevedelo, že človek má zakódovaný v génoch ešte nejaký ďalší pud. Bolo mi cťou objaviť túto reálne existujúcu vec. Priviesť na svet nový pud. Asi to bolo mojim poslaním. Som hrdý na to, že som mal možnosť posunúť hranice vedomosti v tejto oblasti ďalej. Objav existencie samoliečebného pudu má pre ľudskú spoločnosť veľký potenciál, lebo tento doteraz neznámy pud má pre život každého človeka veľmi dôležitý význam. V dnešnej modernej dobe sa nepodarilo v prírodovednej a medicínskej oblasti objaviť niečo také dôležité, čoho by sme si mali vážiť a tešiť sa tomu.
Samoliečebný pud je vrodený každému z nás, ale nikto to netušil. Nikto doteraz nevedel, že človek vlastní veľmi dôležitý a pre život potrebný ešte jeden ďalší pud. Keď nebol doteraz známy, nemohli sme ho patrične využívať v náš prospech. To posúva hranice vedomosti v liečení zápalových ochorení ďalej a preto má tento objav aj svetový význam. Objavením samoliečebného pudu sme ku prírode bližšie a tým sme kompletnejší a dokonalejší. Je to návrat „strateného syna“. Tak, ako na ruke existuje päť prstov, tak aj u živočíchoch existuje päť základných pudov. Je kompletná ruka bez jedného prsta? Je kompletný človek bez jedného pudu? Kto by nechcel byť kompletný a dokonalý?
Objav existencie samoliečebného pudu sa bezprostredne týka každého človeka, lebo každý človek je vybavený pudmi, vrátane pudu samoliečebného. Tu sa jedná o niečo osobné, lebo ide o zdravie. Zdravie sa týka každého z nás, lebo z neho žijeme. Je základom života. Na zdraví závisí náš život. Tak, ako sa Edisonov objav týka každého, komu svieti žiarovka, aby v tme lepšie videl, tak aj objav samoliečebného pudu sa týka každého človeka, ktorému ide o lepšiu kvalitu života. A kto by nechcel byť zdravý? Tak, ako sa každý deň sa staráme o životné potreby (jedenie a pitie), tak sa máme zodpovedne starať aj o svoje zdravie. Ak sa nebudeme zodpovedne starať o svoje orgány, robiť si prvotné ošetrenie – ošetrovať ich masážou, môžu nastať problémy s dýchaním, prijímaním potravy, tekutín aj s pohybovaním. Môže nám to strpčovať život, ba dokonca ho kvôli chorobe môžeme aj stratiť. Na všetkých zvieratkách našej planéty vidíme prvotné ošetrenie masážou. Počas dňa na sebe stále čosi robia – ošetrujú sa masážou. Sú pre nás vzorom. Aj my ľudia nie sme od macochy, aj my si máme plniť svoje životné potreby. Okrem dýchania, prijímania tekutín, potravy, vykonávania malej a veľkej potreby si máme podľa potreby robiť aj prvotné ošetrenie masážou.
Význam a veľkosť objavu sa posudzuje aj podľa toho, čo pre ľudstvo prináša. Aj podľa jeho praktického využitia v životnej praxi. Využívanie samoliečebného pudu má na kvalitu života obrovský vplyv. Celá živočíšna ríša využíva samoliečebný pud počas celej histórie života na zemi ako niečo samozrejmé. Životné potreby ako dýchanie, prijímanie tekutín, potravy, spánok, malá, veľká potreba sú bežné, ale dôležité životné potreby. Predstavte si, že nebudete dýchať, piť, jesť, robiť malú, veľkú potrebu, spať… Dá sa existovať bez týchto životných potrieb? Zvieratá využívajú samoliečebný pud ako samozrejmosť, lebo pomocou neho si robia prvotné úkony na svojom tele – prvotné ošetrenie a tým zastavujú chorobu v počiatku. Vidieť to na nich, ako si počas dňa priebežne premasírujú na svojom tele zárodky choroby. Využívať samoliečebný pud ako samozrejmosť je dôležité aj pre nás ľudí, lebo ak ho človek nevyužíva v plnej šírke, o veľa sa ukracuje a zbytočne môže prísť o zdravie.
Odkiaľ samoliečebná metóda pochádza?
Po objavení samoliečebnej metódy sa ukázalo, že ona pochádza z nejakého pudu. Pudy máme od matky prírody. Pudy aj samoliečba sú jej, ale ona nám ich dala všetkým. Teraz už chápeme, odkiaľ samoliečba pochádza. Každý živočích je od prírody vybavený pudmi, teda aj samoliečebným pudom. Tá ho zakódovala do génov každého jedinca tak, ako ostatné pudy: rozmnožovací, materinský, sací a sebazáchovný. Realizáciu samoliečebného pudu v životnej praxi môžeme pozorovať u zvierat. Nohou si kopú pod bradu, pod ucho, do krku, dýchacej trubice, do prednej časti hrudníka, medzi lopatky, do brušnej dutiny, masírujú sa o výstupky na predmetoch. Robia si aj autonaprávanie. Taktiež malé deti – batoľatá, keď majú problémy s hrdielkom, uškom alebo noštekom, rúčkou si tam, hoci nemotorne, masírujú. Vidíme, že príroda túto liečebnú metódu mala dávno predtým, ako vznikla východná a západná medicína. Je to prvá a najstaršia medicína sveta. Mali by sme byť prírode povďační za jej úžasnú medicínu. Mali by sme si toho vážiť, že myslela aj na nás ľudí a že tento samoliečebný pud zakódovala aj nám.
Odkiaľ naši predkovia samoliečebnú metódu mali? Mali ju od Číňanov?
Samozrejme aj oni ju mali vrodenú, ako ju má vrodenú celá živočíšna ríša. Navyše samoliečba, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, sa prenášala ústnym podaním z generácie na generáciu. V dnešnej modernej dobe sa o takomto liečení hovoriť prestalo a tento domáci spôsob liečby sa skoro úplne vytratil a upadol do zabudnutia. Po mojom písomnom spracovaní (od r. 1992) je samoliečebná metóda na svete opäť. Odvtedy metódu šírim medzi ľudí a učím ich, ako sa liečiť doma sami – ako sa to robilo kedysi. Absolvoval som prednáškové turné. Prešiel som celé Slovensko (mestá a dediny) od východu po západ. Túto metódu som prezentoval v Austrálii, Amerike a v západnej Európe. Za celé tie roky mi prešlo rukami tisíce pacientov, ktorým som pomáhal riešiť ich choroby. Energia, ktorú som vložil do učenia ľudí, priniesla svoje ovocie. Výsledkom tejto činnosti sú tisícky vyliečených ľudí, ktorí si samoliečebnú metódu osvojili znovu a potom sa už liečili sami.
Na čo môžeme samoliečbu využiť?
Samoliečba, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, sa dá využiť na diagnostiku a liečenie zápalov v ľudskom tele. Zápaly nám spôsobujú množstvo dýchacích, interných, pohybových a alergických chorôb, čiže zápaly nám dokážu napáchať až 80% zdravotných problémov, čo je veľmi vysoké percento. Zvyšnú, približne 20%-nú chorobnosť naplňujú duševné nemoci, ktoré sú na psychickej báze, ďalej infekčné choroby, akými sú žltačka, tuberkulóza, AIDS, malária… nasledujú kožné, aj nádorové choroby. Do 20%-nej chorobnosti zaraďujem aj úrazy a choroby chrupu.
Prečo je to samoliečba?
Lebo niektoré vyšetrovacie a liečebné úkony nemôžu vykonávať ani prístroje, ani lekári, ani liečitelia. Sú také nezastupiteľné, že ich musí vykonávať iba pacient sám. V tom práve spočíva jedinečnosť tejto metódy. Pri vyšetrení hmatom iný človek necíti vo svojich prstoch vaše zápalové ložiská a naopak, vaše prsty necítia ich na inom tele. Vaše prsty necítia ani vaše zápalové ložiská miesta. Naše telo je určitý „biologický prístroj,“ ktorý pomocou hmatu reaguje na prítomnosť zápalového ložiska. Prečo v dnešnej modernej dobe neexistuje technický prístroj na odhalenie zápalových ložísk? Ja to tiež nechápem, prečo taký prístroj doteraz ešte neexistuje. Ale povedzme si, načo ho vymýšľať, zostrojovať, keď my sami sme tým „biologickým prístrojom“? Vyhľadať hmatom zápalové ložisko na svojom tele najdokonalejšie dokáže iba človek sám. Nikto iný vaše boľavé miesto necíti a preto ho nenájde. Pravidelne a podľa potreby masírovať svoje zápaly, to si najlepšie zabezpečí iba pacient sám. On je ku vlastným zápalom najbližšie. Technicky a časovo sa táto činnosť lepšie zabezpečiť naozaj nedá.
S podstatou samoliečby som vás oboznámil a teraz o nej trochu podrobnejšie.
Samoliečba, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, je postavená na pevných základoch – na dvoch pilieroch. Prvým pilierom je ložisko choroby, ktoré je príčinou 80% zdravotných problémov. Druhým pilierom je liek – liečebný prostriedok, ktorý ložisko choroby dokáže vyliečiť. Tým liekom – liečebným prostriedkom, je masáž.
To, že zápalová choroba musí mať svoje ložisko, je všeobecne známe, ale doposiaľ sme presne nevedeli, ako ho presne identifikovať a liečiť.
To, že masáž má blahodarné účinky je všeobecne známa vec. Ale nevedeli sme, napríklad:
– aké množstvo chorôb a ktoré konkrétne choroby sa dajú masážou liečiť
– prečo sa masážou zápal hojí
– ako sa hĺbková masáž vykonáva
– aká je potrebná denná dávka masáže
– aké sú procesy pri liečení, aký je priebeh liečenia a aká je doba liečenia.
Keď nás čosi na tele trápi, najprv tam hľadajme zápalové ložisko. Zápalové ložiská môžu mať rôznu veľkosť, rôzny počet a rôznu zastaranosť. S tým priamo úmerne súvisí aj rozsah zdravotného problému. Ak sú zápalové ložiská rozsiahle, sú zdravotné problémy veľké, ak sú malé, zdravotný problém je menej závažný. Ak ložisko neexistuje, niet ani zdravotných problémov – čiže niet ani choroby. Keď sa zápaly nachádzajú na dýchacom ústrojenstve, sídlia v nich dýchacie zápalové choroby. Ak ich nájdeme na interných orgánoch, sídlia v nich interné zápalové choroby, ak sú na pohybovom aparáte, sídlia v nich pohybové choroby.
Zdravotný problém sme doteraz boli zvyknutí pomenovať názvom choroby – diagnózou, ktorú určil lekár. Podľa liečby z nášho vrodeného pudu sa názvy chorôb používať nemusia (názvy chorôb môžeme dať nabok). Je nám treba oháňať sa diagnózami, syndrómami, ktoré vyznievajú múdro? Sú to len frázy. Názov choroby nie je podstatný, lebo liečenie podľa jej názvu nám nestačí. Podstatná je príčina problému, lebo ona spôsobuje zdravotné obtiaže. Najčastejšou príčinou problému je fyzický prítomný chorobný nález – zápalové ložisko. Vyšetrenia pomocou samoliečebnej metódy preukazujú obrovskú priepasť medzi diagnózou, určenou lekárom, a skutočnou príčinou choroby. Diagnózy sú veľmi často mylné, lebo doterajšie zobrazovacie diagnostické prístroje nie sú schopné zápalové ložisko zobraziť. Lekárovi tak ujde hlavný chorobný nález – základný chorobný materiál, čím dochádza k mylnej diagnóze. Ak prístroj zápalové ložisko neukáže, môže lekár určiť pacientovi správnu diagnózu? Môže ju liečiť správne? Pacienti sú mnohokrát frustrovaní z toho , že liečba zlyháva. Kvôli nevedomosti lekárov, či liečiteľov o existencii zápalových ložísk, ktoré sú vo väčšine prípadov základným chorobným materiálom, lekári a liečitelia v liečení zápalových chorôb mnohokrát tápajú. Potom sa vyhovárajú na vek, psychiku, nadváhu, že to je chronické, že sa treba s tým naučiť žiť… Inokedy lekári považujú pacienta za simulanta. Vidíte, čo omyl v diagnóze môže narobiť? Pri mylnej diagnóze sa nelieči to, čo by bolo treba, ale to, čo ani potrebné nie je.
Názov choroby nás zaujímať nemusí, lebo by nás to mohlo odkloniť od skutočnej príčiny zdravotného problému. Nás hlavne zaujíma zdravotný problém, ktorý má svoju konkrétnu príčinu, a to je smerodajné. Väčšinu zdravotných problémov (až 80%), majú na svedomí zápalové ložiská. O tom sa presvedčíte už pri samovyšetrení. Kvôli zažitým zvyklostiam musím použiť zatiaľ ešte zaužívané názvy chorôb – diagnózy, ale hneď za nimi v zátvorkách uvádzam aj zdravotný problém – symptóm.
Hovorí sa, že každý je sám sebe prvým lekárom – liečiteľom. Aby človek mohol byť lekárom – liečiteľom, musí vedieť vykonávať dva základné úkony. Prvým úkonom je vyšetrenie – hľadanie príčiny zdravotného problému. Druhým úkonom je liečenie – teda naordinovanie a používanie liečebného prostriedku, ktorý vie vyliečiť príčinu zdravotného problému. Najbližšou a najjednoduchšou pomocou na liečenie zápalu v tele živočícha je pohyb pod tlakom – teda masáž. Vykonávať pohyb pod tlakom dokáže každý živočích.
Presné vyšetrenie nám dáva 50%-nú úspešnosť liečby, lebo bez vyšetrenia niet liečenia. Môžeme sa bez nájdenia príčiny pohnúť z miesta v liečení? Bez nájdenia ložísk choroby by sme nevedeli, čo máme a kde to vlastne máme liečiť. Po samovyšetrení svojho tela sa presvedčíte o fyzickej prítomnosti zápalových ložísk vo vašom tele a 50% dôkazov už budete mať doma.
Ďalších 50% úspechu liečby nám dáva naordinovanie a používanie správneho liečebného prostriedku, ktorý si vie s ložiskom choroby poradiť. Najsprávnejším liečebným prostriedkom je prírodná protizbraň. Protizbraň je niečo, čo je silnejšie než choroba, niečo, pred čím choroba musí ustúpiť. Protizbraňou na zápaly je hĺbková masáž. Táto protizbraň je dokonalá aj preto, lebo ak príroda niečo zariadi, je to dokonalé. Človek by to nemal ignorovať, ale v svojom vlastnom záujme by to mal akceptovať. Po samoliečbe masážou sa presvedčíte o zákonitej funkčnosti masáže a ďalších 50% dôkazov budete mať doma.
Samoliečbou, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, môže laik ovládať liečbu asi 80% chorôb, pretože zápal je pri nich spoločným menovateľom. On je ich podstatou. O tejto podstate sa presvedčíte už pri samovyšetrení. Poznáme zápal nosných dutín, zápal trojklaného nervu, zápal hrdla, priedušiek… zápal steny žalúdka, čriev, žlčníka, pankreasu, obličiek, maternice… zápal kosti, kĺbu, svalu, šľachy, nervu… čiže zápal môže byť na hociktorej časti tela, v hociktorom orgáne. Už podľa názvu týchto chorôb môžeme pochopiť, že ide o zápaly.
Cez povrch tela sa môžeme pohmatom dostať skoro ku všetkým orgánom, mimo mozgu v lebke, mimo srdca a pľúc v hrudnom koši. Povrch tela nám tvorí pokožka, ktorá má plochu 1,5 – 2 metre štvorcové. Pokožka je náš najväčší orgán. Cez povrch tela máme prístup k obrannému systému dýchacieho ústrojenstva, cez ktorý sa liečia dýchacie choroby. Cez obvod tela máme prístup k pohybovému aparátu, to nám umožňuje liečiť pohybové choroby. Cez brušný sval, ktorý je poddajný, máme prístup k interným orgánom, a môžeme tak liečiť interné choroby. Zápaly na slizniciach dýchacích ciest a interných orgánoch majú u vnímavého jedinca vplyv na alergické choroby, cez ktoré je možné liečiť aj alergické choroby.
Ako a prečo zápal vzniká?
Zápal vzniká ako dôsledok preťaženia obrany orgánu na škodlivé vplyvy. Škodlivé vplyvy sú škodiace fyzikálne alebo chemické faktory v prostredí, v ktorom žijeme a pracujeme. Medzi škodlivé fyzikálne faktory patria neprimeraná teplota, rôzne žiarenia, geopatogénne zóny, prievan, jednostranné preťažovanie, úraz, stres, zlá životospráva. Medzi škodlivé chemické faktory môžeme zaradiť toxické chemické čiastočky v ovzduší, v jedle, v nápojoch. Citlivosť a odolnosť voči škodlivým vplyvom je individuálna. Určitá sila škodlivého vplyvu u niekoho zápal vyvolá, u niekoho nie. To závisí od úrovne obranyschopnosti organizmu. Obranyschopnosť je u niekoho slabšia, u niekoho silnejšia. To závisí aj od zdedeného „koreňa zdravia“. Pri slabšej obranyschopnosti organizmus reaguje na preťažovanie skôr, preto tam zápal vzniká skôr.
Prečo je zápal príčinou zdravotného problému?
Zápal znižuje alebo zastavuje funkčnosť určitého orgánu. Orgán je určitá časť tela, ktorá slúži na to, aby plnila svoju predurčenú funkciu. Ak ju orgán neplní, máme zdravotný problém. Napr. bolí nás hrdlo, už sa prehltáva ťažšie. Keď nás bolí žalúdok alebo žlčník, už nezjeme hocičo. Keď nás bolí chrbtica, už nezdvihneme také ťažké bremeno ako predtým. Problémom je už samotná bolesť. Okrem zápalu znížiť alebo zastaviť funkčnosť orgánu môže aj preťaženie, alebo úraz. Napríklad: prešli by sme 50 km peši a v cieli by sme zistili, že sa musíme ihneď vrátiť späť. Určite by sme to už nedokázali, pretože naše nohy by boli vysilené. Ak by sme mali úraz – zlomenú nohu a chceli by sme na nej chodiť, určite by sme na nej chodiť nemohli. Ak náš organizmus nebol preťažený, úraz sme nemali a napriek tomu zdravotný problém máme, to znamená, že v našom organizme zrejme bude zápal.
Prečo sa od masáže zápal hojí?
Blahodarné účinky masáže sú všeobecne známe. Keď sa spomenie slovo masáž, každý vie, že ide o čosi príjemné, pozitívne, niečo, čo pomôže. Tí, ktorí ste už nejakú masáž absolvovali, mohli ste sa na vlastnej koži presvedčiť, že ste sa po nej cítili lepšie – že sa vám uľavilo. Je to jasný dôkaz blahodarného účinku masáže. Chcem zdôrazniť, že podstatný je fakt, že blahodarné účinky masáže existujú, hoci by sme presný princíp fungovania vysvetliť nevedeli.
Moje bohaté skúsenosti s masážou mi poskytujú dostatok znalostí a umožňujú mi vidieť do tejto problematiky hlbšie a viac, čím môžem vysvetliť princíp hojenia zápalu fundovanejšie. Toto vysvetlenie dáva akúsi definíciu toho, prečo sa vďaka hĺbkovej masáži zápal hojí. Hĺbková masáž spôsobuje mechanické rozrušenie zápalu a zlepšuje prekrvenie v ňom. Prekrvenie odplavuje rozrušené častice a spätne dopravuje nové častice, ktoré sa tam predtým dostať nemohli. Nerozrušené častice zápalu im blokovali prístup. Masáž zabezpečuje rýchlejšiu výmenu látok, čím sa na miesto starých častíc rýchlejšie dostávajú nové výživné, stavebné, obranné látky, a aj viac kyslíka. Na zdravom mieste to spôsobuje rýchlejšiu regeneráciu síl. Tak, ako je to poznáme u športovcov. Na chorom mieste rýchlejšia regenerácia zabezpečuje rýchlejšie hojenie. Rýchlejšie hojenie nastáva preto, lebo prísunom nových častíc sa do daného miesta dodáva nový materiál, akoby nový život. Hojivý mechanizmus má na hojenie k dispozícii nový materiál. Hojivý mechanizmus potom už vie, čo má robiť. Stačí, aby sa živočích postaral o masáž boľavých miest a prísun nového materiálu je už zabezpečený. Je to hotová fungujúca vec – hotový fungujúci prírodný zákon, ktorý tu veky bol a veky tu aj bude.
Cielená hĺbková masáž do ložiska choroby sa výrazne odlišuje od doteraz známych masáží (klasickej, reflexnej, športovej…). Ako sa taká masáž vykonáva, to sa naučíte už pri samovyšetrení dýchacieho ústrojenstva. Taká masáž je dokonalá, lebo ňou sa cieli priamo do zlokalizovaného zápalového ložiska, nie mimo neho. Cielená masáž do nájdeného zápalového ložiska je kontakt liečebného prostriedku s ložiskom choroby za účelom jeho vyhojenia. Tu sa stretávajú dvaja hlavní aktéri tejto metódy – liečebný prostriedok a ložisko choroby. Sú to dva hlavné piliere tejto metódy. Keď masáž spôsobuje hojenie zápalu ako chemický liek, obrazne by sme ju mohli nazvať liekom, ale presnejší výraz je azda liečebný prostriedok. V zdravotníctve sa na liečenie zápalov používa chemická liečba liekmi, ktorá predstavuje hlavnú liečbu. Liečenie masážou je zaradené len do doplnkovej liečby ako fyzikálna terapia. Zvieratká v prírode sa celú večnosť ošetrujú masážou. Pre nich je ošetrenie masážou hlavnou liečbou. Objav samoliečebného pudu nám otvoril oči v tom, ktorý systém liečenia zápalov je hlavný a ktorý doplnkový, či systém vymyslený prírodou, alebo systém vymyslený človekom. Tým nehovorím, že doplnkovú liečbu nám netreba. Všetko, čo nám pomáha, je dobré využiť. Preto mať nové informácie, čo nám pomôžu, je dobré vedieť.
Hĺbková masáž pomáha hojivému mechanizmu liečiť každý zápal v každom živom organizme bez ohľadu na ich počet, veľkosť alebo zastaranosť. Pod ich počtom sa myslí, či ide o prvý, alebo aj nedajbože o miliónty zápal. Pod pojmom zastaraný zápal sa nerozlišuje, či ide o obyčajný, alebo chronický zápal. V každom živom organizme sa myslí u živočíchov, a to bez rozdielu druhu, veku, pohlavia, povolania, miesta bývania, vzdelania, vierovyznania …
Ako viete, príroda má na každú chorobu protizbraň. Možno ste počuli o prípadoch, keď sa za určitých podmienok vyliečil chronický zápal, cukrovka, nádor… To je dôkaz, že príroda protizbraň má, ktorá funguje, len ju bolo potrebné objaviť. Mal som to šťastie, že túto protizbraň, ktorá si vie poradiť nielen s obyčajnými zápalmi, ale aj s chronickými, som mal možnosť objaviť. Chronické zápaly sú v súčasnom zdravotníctve liečiteľné ťažko, ale hĺbkovou masážou liečiteľné sú. To znamená, že masáž môžeme považovať za hlavnú liečbu, pretože dokáže vyliečiť aj chronický zápal do základu (do nuly – do čista).
Každý živočích má na hojenie zápalov a rán vlastný hojivý mechanizmus. Keby ho nemal, zápal by sa mohol nekontrolovateľne šíriť po celom tele. Tak, ako odolnosť každého živočícha je rôzna, tak aj sila a rýchlosť hojivého mechanizmu je rôzna. Preto si príroda vytvorila istú rezervu – vytvorila liečebný systém, ktorým by sa dalo hojivému mechanizmu pomôcť. Je to vlastne preto, aby živočích nemusel trpieť zápalovým ochorením, prípadne mu podľahnúť. Najbližšou a najrýchlejšou pomocou telu je cielený pohyb pod tlakom – hĺbková masáž. Aj ten živočích, ktorý má hojivý mechanizmus slabší, má šancu si so zápalom poradiť – byť zdravý, len bude mať so sebou viac práce. Príroda túto pomoc zakódovala (zabudovala) do génov živočíchov, do priečinku pudov. Hoci tento systém liečenia existuje na svete už dávno, ľudia o ňom nemali tušenie. Bolo už len otázkou času, že na tento liečebný systém nejaký človek príde. A prišiel čas, čo ma veľmi teší, že nový pud je už objavený, že je už na svete.
Prečo tento pud doteraz nemal svoje meno?
Keď nový pud prišiel na svetlo sveta, potreboval meno, pretože ho nemal. Keď sa doteraz nevedelo, že ďalší nejaký pud existuje, potreboval meno? Pri výbere mena som vychádzal z predtým objavenej a pomenovanej samoliečebnej metódy. Objavu nového pudu predchádzalo objavenie samoliečebnej metódy. Keď samoliečebná metóda pochádza z nejakého pudu, tak ten by sa mal menovať iba „Samoliečebný pud“. Keď moja dcéra sa menuje Zakuťanská, tak jej otec by sa mal menovať iba Zakuťanský. Samoliečebný pud je otcom samoliečebnej metódy, lebo ona z neho pochádza.
Prečo lekári, ktorí sa roky venujú liečeniu, neprišli doteraz na existenciu liečebného systému vymyslenú prírodou? Prečo prírodovedci, ktorí sa zaoberajú biológiou, neprišli doteraz na existenciu ďalšieho pudu? Prečo ani Číňania, ktorí čínsku tradičnú medicínu používajú okolo 2.500 rokov, neprišli na najstarší liečebný systém sveta?
Na existenciu nového pudu a najstarší liečebný systém pochádzajúci z neho, sa mohlo prísť iba cez samoliečebnú metódu. To znamená, že cesta ku objaveniu samoliečebného pudu viedla iba cez objavenie samoliečebnej metódy. Len ten človek mohol nový pud objaviť, ktorý objavil samoliečebnú metódu. Lebo len ten človek mohol s istotou rozumieť tomu, čo robia zvieratá dookola našej planéty, keď si masážou ošetrujú svoje telo. Len tak sa náš vrodený pud mohol na svet dostať.
Objavu samoliečebnej metódy predchádzali moje neliečiteľné zdravotné problémy, ktoré nevedela vyliečiť ani vedecká medicína, ani alternatívna. Keď ma už nikto nevedel vyliečiť, bol som nútený niečo s tým robiť sám. Študovať medicínsku literatúru a podľa nej študovať svoje telo. Počas bádania svojho tela novým vylepšeným spôsobom, sa v mojom tele ukázali také chorobné nálezy, o ktorých doteraz nikto nevedel a nedalo sa o nich dočítať v žiadnej medicínskej literatúre. Potom som musel skúšať a vylepšovať doterajšie známe aj neznáme spôsoby liečenia, ktoré by vyliečili môj novoobjavený chorobný materiál. Po vyliečení mojej choroby sa ukázalo, že príčinou mojich zdravotných problémov boli zápalové ložiská v mojom tele, s ktorými si poradila vylepšená – hĺbková masáž, vylepšené chrbticové cviky a domáce naprávanie chrbtice. Keď som sa doma vyliečil sám, ukázalo sa, že je to nejaká iná liečebná metóda, ktorú som pomenoval „Samoliečebná metóda“.
Neskôr sa potom ukázalo, že týmto istým spôsobom sa niekedy liečili aj naši predkovia, čím som prišiel na naše zabudnuté liečebné tradície. Mojim štúdiom a vylepšovaním liečby som prišiel nezávisle na našich predkoch na pôvodný liečebný systém, ktorý niekedy používali. Ďalej som na zvieratách a malých deťoch vypozoroval, že aj ony si masírujú tie isté miesta. Anatomicky to presne sedelo ako to bolo u mňa. Tak sa ukázalo, že táto nová liečebná metóda nie je mojim novým výmyslom – mojim novým dielom, ale je dielom prírody.
Zakódovaním samoliečebného pudu do génov živočíchov, príroda pre svet zaviedla prvý druh medicíny. Zaviedla ju aj preto, aby aj ten živočích, ktorý má slabší hojivý mechanizmus, nemusel počas svojho života trpieť na zápalové ochorenia. Aby sám svojim pričinením mohol prispieť ku lepšej kvalite svojho zdravia. Príroda živočíchom zabezpečila funkčný spôsob liečenia spočívajúci v jednoduchom úkone – cielenej masáži do ložiska choroby.
O tom, že táto liečebná metóda v prírode existuje, a že ju živočíchy používajú, dokazujú mnohé fakty. Možno ste si všimli na domácich, alebo voľne žijúcich zvieratách (pes, mačka, zajac, myš, sliepka, vták, kôň, krava, koza…), ako si labkou kopú pod bradu, okolo ucha, do krku, do dýchacej trubice, do hrudníka, kopú si aj medzi lopatky, do bruška, otierajú sa o všelijaké výstupky. Ak ste si toho doteraz nevšímali, odteraz vám to už nedá, aby ste si to v budúcnosti na zvieratách nepozorovali. Uvidíte, ako sa zaoberajú svojím telom. Sú to vlastne prvotné úkony, prvá pomoc, prvotné ošetrenie svojich orgánov, ktoré si musí vykonávať iba každý sám. Ľudia sa žiaľ toho ošetrenia postupne opustili, čím vlastne opustili i svoj vrodený pud.
Možno si poviete, že zvieratá tieto úkony robia kvôli tomu, aby sa pošúchali, keď ich uštipol hmyz. Áno, aj to môže byť pravda, ale napadlo vás, že by sa mohli aj masírovať? Ako zistíme, kedy sa zviera škrabe a kedy masíruje? Najlepšie by bolo, keby to povedalo samo. Keďže zvieratá nerozprávajú, ja ako objaviteľ, mal by som to vierohodne dokázať. Urobme si malý test. Vyskúšajme si, koľko sekúnd trvá poškrabanie, keď nás svrbí. Zistíme, že bežné poškrabanie trvá 1- 3 sekúnd. No u zvierat môžeme vidieť, že to trvá niekedy oveľa dlhšie, 10-20 sekúnd. Podľa doby škrabania môžeme posúdiť, čo zviera robí. Zviera je z mäsa a kostí ako sme my, preto poškrabanie u zvieraťa, i u človeka by malo trvať rovnako dlho. Ale ak búchanie, kopanie, otieranie je dlhšie, ako potrebný čas na poškrabanie, to znamená, že to nie je škrabanie, ale je to masírovanie. Ďalej si môžeme všimnúť, že zvieratá tieto úkony vykonávajú častejšie v zime a vtedy hmyz neotravuje. Zápaly sa v zime vytvárajú častejšie, preto ich zvieratá inštinktívne a včas masírujú. Niekto si môže myslieť, že zviera si škrabká krk aj preto, že tam má blchu. Ale aj blcha má pud sebazáchovy, aj blcha vie, kde sa má zdržiavať. Zdržiava sa na miestach, kde je teplo a bezpečne, napríklad v podpazuší. Blcha nebude riskovať, že ju zhodí z krku, lebo by prišla o svojho živiteľa.
Ak je samoliečebný pud zakódovaný u zvierat, určite je zakódovaný i u človeka. Môžeme sa o tom presvedčiť aj na malých deťoch – batoľatách. Keď majú zápal hrdielka, uška alebo nošteka, ony si tam ručičkou, hoci aj nemotorne, masírujú. Keď im tečú soplíky, masírujú si ručičkami okolo nošteka. Keď majú unavené očka, chce sa im spať, šúchajú si očká, aby ich prekrvili a tým občerstvili. Na mojich vystúpeniach sa pýtam ľudí, či si všimli týchto javov. Mamičky si zaspomínajú a súhlasne prikyvujú. Dávam otázku, odkiaľ to vedia deti robiť, keď sa to ešte neučili? Odkiaľ to zvieratá na celom svete vedia robiť a nikto ich to neučil? Odpoveď je jasná, že som to nebol ja, ani nikto iný, ale že je to celé dielom prírody. Keď príroda zakódovala do génov ostatné pudy, určite zakódovala aj samoliečebný pud. Vidíme, koľko dôkazov a faktov potvrdzuje, že samoliečebný pud naozaj existuje. Dôkazy na jeho vyvrátenie neexistujú však žiadne. Samoliečebný pud existuje tak, ako existujú ostatné pudy, či tomu niekto verí alebo neverí, alebo či sa to niekomu páči alebo nepáči. Aj objav točenia zemegule Galileom sa vrchnosti nepáčil a donútila ho odvolať. Hoci svoj objav verejne odvolal, ale pravda sa časom ukázala. On pravdu poznal, preto si pri odvolávaní zašomral: „a predsa sa točí“!
Bez myšlienky niet činu. Myšlienka je informácia. Samoliečebný pud je informácia, ktorá je zakódovaná v génoch živočícha v priečinku pudov. Samoliečebný pud je akýmsi softwarom na vykonávanie samoliečby masážou. Podobný príklad môžeme uviesť na sacom pude. Ak by cicavce sací pud nemali vrodený, satie by sme ich museli učiť. Novorodenci by chápali, čo od nich chceme, keď svet ešte nevnímajú? Chápalo by novorodeniatko, že ho učíme satie? Kým by to pochopilo a naučilo sa, dovtedy by mohlo od hladu zahynúť. Tu vidíme, ako príroda na všetko myslela a o všetko sa postarala. Domyslela to do všetkých detailov, aj také jednoduché, ale podstatné veci. Podobne je to s rozmnožovacím pudom. Ak by živočích nemal v génoch zakódovanú informáciu rozmnožovania, možno by ho nenapadlo množiť sa – zanechať po sebe potomstvo. Ak by nemal nainštalovaný software na vykonávanie pohlavného styku, ako sa to robí, možno by na to sám neprišiel. Príroda je múdra, ona dobre vie, čo robí.
Tieto javy nie sú prítomné len počas existencie našej generácie. Určite existovali od začiatku života na Zemi. Aj starší ľudia hovoria, že ich rodičia takmer všetku liečbu robili doma a využívali pri tom masáže. Keď nejaký zdravotný problém prišiel, boli takí múdri a skúsení, že ho vedeli poriešiť doma sami. Niekedy nebolo toľko zdravotných zariadení a liekov (ambulancii, lekárni, antibiotík). Ešte dodnes sa používajú pozostatky z tejto metódy, a to nielen pri liečení pohybových chorôb. Dodnes sa dieťatku masíruje bruško, keď má s nim problémy. Prečo sa bruško masíruje? Lebo to pomáha. Prečo to pomáha? Lebo to funguje. Ako to pomáha jednému dieťaťu, tak to pomáha aj ostatným deťom na celom svete. Ako to funguje na bruchu, tak to určite funguje aj na ostatných častiach tela. Ak to pomáha deťom, určite to pomáha aj dospelým. Ak to funguje v prítomnosti, určite to fungovalo aj v minulosti a to bude fungovať tiež aj v budúcnosti. Keď to funguje u všetkých živočíchov, tak to nie je náhoda, ale prírodná zákonitosť, ktorú doteraz nikto nedefinoval a nevyhlásil za fungujúci prírodný zákon. Ako poznáme fungujúci gravitačný zákon, ktorý objavil a definoval Newton, tak aj tu platí prírodná zákonitosť, že od cielenej hĺbkovej masáže sa zápal zákonite hojí.
Samoliečbu využívali po všetky generácie aj naši predkovia, po ktorých sa zachovali zlomky tejto metódy. Starší ľudia si pamätajú, že pri zápale mandlí, priedušiek, pľúc, kašli, deťom masírovali krk, hruď, dvíhali im mandle (čo vlastne bola hĺbková masáž mandlí) a potom prikladali mastný zábal. Keď sme ako deti vyviedli niečo šibalské, rodičia nás strašili: „Počkaj, počkaj, ja ti dvihnem mandle!“ Každý dobre vedel, čo masírovanie boľavých mandlí znamená!
Po objavení antibiotík sa prešlo na chemickú liečbu a domáce liečenie sa začalo vytrácať. Vytratilo sa rýchlo, lebo nebolo písomne podchytené. Prenášalo sa iba ústnym podaním z generácie na generáciu. V dnešnej dobe, keď veľa chorôb je voči antibiotikám už rezistentných, máme možnosť si pomôcť aj našou tradičnou medicínou. Tak, ako existujú naše tradičné piesne, tance, kroje, jedlá, remeslá, tak do našich tradícii patrí aj toto naše liečenie, keďže bolo súčasťou života našich predkov.
Naši predkovia samoliečbu využívali doma ako samozrejmosť, lebo aj oni mali samoliečebný pud vrodený, bol ich zdravotníctvom. Robili masáže nielen rukami, ale masírovali sa o všelijaké výčnelky, o roh komína, ktorý bol nad pieckou v drevených domoch, o roh zárubne, skrine, o rúčku motyky, vidly, podobne, ako to robia zvieratá. Naprávanie chrbtíc sa doma robilo šliapaním alebo kolienkovaním. (Čo je naprávanie a ako sa to robí, to vysvetľujem v kapitole „Liečenie pohybových chorôb“). Naprávanie chrbtice je vrodené u zvierat tiež. Možno ste si všimli, ako pes, mačka, krava… sa natiahnu a v chrbtici prehnú. Robia to aj viackrát za deň, jednoducho podľa potreby. A nám ľuďom také liečenie nepatrí?
Mnoho ľudí sa ma pýta: „prináša masírovanie nejaké škodlivé účinky?“ Masáž vedľajšie účinky nemá, lebo sa neskladá z chemických prvkov tak, ako lieky. Masáž sa skladá sa z pohybu pod tlakom a naše telo je na pohyb pod tlakom stvorené. Životom je overené, že tkanivá sa prispôsobujú dlhšiemu pôsobeniu tlaku a pohybu. Dlhšiemu pôsobeniu tlaku a pohybu pri práci s krompáčom, lopatou, sekerou… sa pokožka prispôsobí – zhrubne, stvrdne, vytvorí sa mozoľ. Možno to by mohlo byť vedľajším účinkom na rozdiel od liekov, ktoré škodia na žalúdok, črevá, pečeň, obličky… Náš organizmus je na tlaky a pohyby stavaný. Chôdza, práca, šport pozostávajú z tlaku a pohybu. Základom života je pohyb. Pokiaľ sa hýbeme, aj nám to prospieva, ale keď sa hýbať prestaneme, už je to horšie. Organizmus živočícha je stavaný na určitú fyzickú záťaž. Ak je organizmus fyzicky menej vyťažený, už mu to chýba. Keď chorí ľudia vstanú ráno boľaví, vedia, že po rozhýbaní, rozchodení, sa im stav zlepší. V minulosti toľko netrpeli na zápalové choroby ako v súčasnosti. Nemali toľko problémov s chrbticou, alergiami, chrípkami… Viac fyzicky pracovali, viac boli v pracovnej teplote, čím bola zabezpečená rýchlejšia výmena látok a zápal tak nemal možnosť sa usídliť. Zvieratá netrpia takými chorobami ako ľudia, lebo sú v neustálom pohybe, pri zháňaní potravy alebo pri úteku pred predátorom. Plus na liečenie využívajú aj samoliečebný pud ako samozrejmú životnú potrebu.
Mnoho ľudí sa ma pýta: „môže sa zápal masírovať, nerozíde sa po tele?“ Čo sa od sústavného masírovania zápalu stane? Odpoveď prináša životná prax. Stane sa to, že zápal postupne zmizne – presnejšie povedané, vyhojí sa. Veď na jeho vyliečenie potrebujeme systematickú masáž. Najlepšie je vyskúšať ju na vlastnom tele. Na vlastnej koži sa raz a navždy presvedčíte, že je to tak. Tisíce pacientov, ktorí sa vyliečili masážou, sa pred vami už presvedčili. Za vyše 30 rokov uvádzania samoliečebnej metódy medzi ľudí čas potvrdil na tisícoch vyliečených prípadov dookola zemegule, že to nie je náhoda, ale hotový fungujúci prírodný zákon. Naši predkovia si masírovali svoje boľačky na chrbtici, končatinách, hrudi, krku, mandliach, bruchu…, my to nemôžeme? Všetky zvieratká si masírujú svoje boľačky, my to nemôžeme? Alebo si myslíte, že hojenie zápalu od masáže v dnešnej modernej dobe už nefunguje? Že masáž neprináša lepšie prekrvenie? Že masáž nemá blahodarné účinky? Že masáž po športovom výkone neregeneruje sily? Že rýchlejšia regenerácia nespôsobuje hojenie zápalu?
Zápal sa od masáže po tele nerozíde, lebo rozrušené elementárne častice zápalu sa dostanú iba po najbližšiu lymfatickú cievu, ktorou sa dostanú do najbližšej lymfatickej uzliny a nikde inde. Lymfatický systém je tam na to, aby škodlivé zápalové a jedovaté častice zlikvidoval na neškodlivé. Preto sa rozrušené častice zápalu po tele rozísť nemôžu.
Sú aj kontraindikácie masáže: čerstvý úraz, otvorené rany, akútny zápal nervu, rozvetvenie krčnej tepny (glomuscaroticum) a kŕčové žily. O nich vás budem informovať ešte v ďalších častiach knihy.
Aké spôsoby liečenia zápalov existujú?
Existuje mnoho spôsobov liečenia zápalov, ale dobre je vedieť, ktorý je prvý – základný. Ktorý je prvý, najbližší? No predsa ten, ktorý je môj vlastný, ktorý je vo mne zakódovaný – zabudovaný. S ostatnými spôsobmi liečenia je dobre sa oboznámiť tiež, aby sme ich navzájom porovnali a potom vybrali taký spôsob, ktorý je pre nás najbližší a najefektívnejší.
Chemický spôsob liečby je taký, ktorý lieči chorobu pomocou istej účinnej látky v syntetických liekoch. Krv dopravuje do každej bunky nielen kyslík a živiny, ale aj koncentráciu liečiva. Dopravuje ju nielen do chorého miesta, ale aj do ostatných zdravých buniek. Hovorí sa, že lieky jednej veci pomôžu, ale štyrom uškodia. Tomu sa hovorí: „vedľajšie účinky“. Najviac je zaťažená pečeň, lebo ona všetok ten materiál spracúva. Lieky sú chemickým materiálom pre hojivý mechanizmus, ale oni nedokážu starý chronický zápal mechanicky rozrušiť tak, ako to dokáže hĺbková masáž. Už na tomto prípade môžeme sledovať výhodnosť samoliečby, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, lebo nahrádza mnoho liekov a čo môžeme liečiť masážou, o toľko šetríme organizmus od chemickej záťaže. Nehovorím, že v nevyhnutných prípadoch lieky nepotrebujeme.
Na liečenie zápalov sa rozlišuje viac druhov liekov:
Antibiotiká (Penicilín, Amoclen, Biseptol…) sa používajú na bakteriálne a vírusové ochorenia (angína, zápal priedušiek, pľúc…). Antibiotiká naordinuje lekár až vtedy, keď už teplotu máte a choroba prepukla. Niekedy, po dobratí antibiotík, sa choroba vráti. Prečo je to tak? Lebo nedoliečená sliznica dýchacích ciest produkuje choroboplodné baktérie ďalej. Antibiotiká neliečia prvotnú príčinu – zápal, ale iba druhotnú príčinu – baktérie. Ďalej je známe, že baktérie a vírusy sa stávajú rezistentné – odolné voči antibiotikám, že antibiotiká likvidujú nielen škodlivé baktérie a vírusy, ale aj užitočné baktérie, ktoré sú v črevnej flóre. Ďalej je známe, že antibiotiká poškodzujú imunitný systém na sedem rokov. Nehovorím, že v nevyhnutných prípadoch antibiotiká nie sú potrebné, ale poukazujem na to, že nestačí sa liečiť iba liekmi. Samoliečbou, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, je možné odhaliť a zlikvidovať zárodok zápalu na začiatku. Ten ešte baktérie neprodukuje. Tomu sa dá hovoriť účinná prevencia, ktorú samoliečba poskytuje. Ako sa samoliečba vykonáva? To popisujem v kapitole Liečenie dýchacích chorôb.
Analgetiká (Alnagon, Ibalgin, Medipyrin, Valetol…) sa používajú najmä na utlmenie bolesti. Neriešia podstatu choroby, len symptóm. Sú to návykové lieky ako drogy.
Antiflogistiká – antireumatiká (Brufen, Voltaren, Inflamak, Flugalin…) sa používajú na liečenie svalových (muskulárnych) zápalov a sú potrebné najmä pri liečení akútnych zápalov nervov. Pri chronických zápaloch účinné byť nemusia.
Operatívny spôsob liečby, to je invazívny spôsob liečby, pri ktorom dochádza k hrubému zásahu do organizmu. Ak by sme liečenie zápalov riešili vyoperovaním, prišli by sme o mnoho orgánov (mandle, žlčník, vred a s nim časť žalúdka, črevá…). Aj tento spôsob liečenia nie je dostatočný. V mojej liečiteľskej praxi sa stretávam s prípadmi, že po vyoperovaní mandlí hrdlo bolí ďalej. Je to preto, lebo zapálené okolie mandlí tam ostalo ďalej. To isté platí pri operáciách chrbtice. Z platničky, či stavca sa vyseká istá časť, ale zápal okolia tam ostáva ďalej. Ten spôsobuje problémy ďalej a pacienta potom operujú aj viackrát. Nehovorím, že operatívny spôsob nie je potrebný, napr. po úrazoch, pri prasknutí slepého čreva, otvorenej zlomenine… Samoliečbou, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, sa zápaly liečia šetrným spôsobom: chronický zápal mandlí bez operácie, zápal nosných, prínosných, čelných dutín bez prebíjania dutín, zápal žlčníka, bolesti chrbtice bez operácie. Samoliečba, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme zároveň ponúka účinnú prevenciu – nedovolí zápalu dospieť do takého štádia, aby operácia bola nutná.
Kúpeľnou liečbou sa doliečujú dôsledky po chorobách, úrazoch a operáciách. Počas doliečovania sa využívajú tie isté spôsoby ako v nemocniciach. Aj v takýchto prípadoch sa dá samoliečeba využiť, lebo do liečby sa má zapájať aj pacient sám. Samoliečbou sa pacient môže doliečovať sám, kdekoľvek je. Nemusí cestovať na liečebný pobyt k moru, do hôr, jaskýň, nemocníc. Počas doliečovania pacient nemusí byť vytrhnutý z rodinného kruhu. Nehovorím tým, že ísť si odpočinúť do kúpeľov, k moru a do hôr nie je dobrý relax.
Liečenie stravou, diétou, fytoterapiou má taký istý účinok ako medikamenty, len účinné látky sú v prírodnej forme. Čo zjeme a vypijeme, to sa cez tráviaci, vstrebávací a spracujúci systém dostáva do krvi. Sú to látky, ktoré sú potrebné pre život bunky a hojivý mechanizmus. Pritom musí byť v poriadku tráviaci systém (žalúdok, dvanástnik, žlčník, pankreas), aby sa strava dostatočne rozložila. Samozrejme, musí byť v poriadku aj vstrebávací systém (črevá) a spracovateľský systém (pečeň). Ak tieto systémy nie sú v poriadku, nutričné látky (výživné, obranné látky, vitamíny, stopové prvky…) sa do organizmu nedostanú, prebehnú cez črevá. Diéta má svoje nezastupiteľné miesto pri doliečovaní tráviaceho, vstrebávacieho systému, pri chorobách srdca, obličiek, pečene, pankreasu, cukrovky, kožných, alergických chorobách, reume, dne, pooperačných stavoch…
Homeopatický spôsob je to systém liečby, založený na použití minimálnych koncentrácií liečiv, ktoré vyvolávajú efekt podobný tomu, aký má liečená choroba. V homeopatických pilulkách a kvapkách nie je chemický koncentrát, ale iba informácia, ktorá má prebudiť liečivý proces. Liečivý proces zápalov vieme prebudiť aj cielenou masážou, čo je oveľa jednoduchší a praktickejší spôsob.
Charizmatický spôsob, to je nadprirodzený dar uzdravovať. Pre nás je to nevysvetliteľný spôsob uzdravovania, ako liečil Kristus, Panna Mária. Podobne liečia rôzni mágovia a šamani. Takéto liečenie je pre bežného pacienta ťažko dostupné. Najbližšia, najdostupnejšia a najistejšia liečba je samoliečba, lebo je naša vlastná a je stále s nami. Tešme sa tomu a vážme si ju, že ju máme vrodenú na celý život, nielen na liečenie – represívu, ale aj na prevenciu.
Psychotronický spôsob, Reiki, Silvova metóda je liečenie biologickou alebo kozmickou energiou. Tento spôsob liečby nefunguje u každého pacienta. To záleží od média. Preto pred takou liečbou by sa mal pacient poradiť s psychiatrom, či mu liečbu odporúča, lebo u labilných ľudí môžu nastať psychické problémy. Sú známe prípady, keď sa jednotlivci z astrálneho tela nevedeli vrátiť do svojho fyzického tela.
Akupunktúrny, akupresúrny spôsob liečenia sa praktizuje cez akupunktúrne body, čakry a energetické dráhy, ktoré sú prepojené s určitým orgánom. Pôsobenie má za úlohu aktivovať liečenie, alebo utlmovať bolesť. Rozdiel medzi akupresúrou a samoliečbou, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, spočíva v tom, že akupresúrne body, cez ktoré lieči čínska tradičná medicína, nie sú ložiskami choroby. Našou československou tradičnou medicínou (po našich predkoch), ktorá pochádza zo samoliečebného pudu, sa lieči cez zápalové ložiská. Keď nejaká choroba pochádza zo zápalov, tak sa má liečiť cez zápaly. Pichanie ihiel do akupunktúrnych bodov je hrubým zásahom do organizmu. Po objavení samoliečebného pudu sa ukázal markantný rozdiel medzi čínskou a našou tradičnou medicínou. Rozdiel je o 180 stupňov v náš prospech. Napr. pri liečení zápalu mandlí sa netlačí na body na chodidle nohy, alebo na uchu, ale mandle sa masírujú priamo, tak, ako to robili niekedy naši predkovia. Aj žalúdok, žlčník, pankreas, črevá, obličky… sa nevyšetrujú a neliečia cez akupresúrne, reflexné body, ale cez brušný sval, cez ktorý sa dajú masírovať priamo. Ani na zvieratách nevidíme, aby si pichali či tlačili body na chodidle nohy či na uchu. Je akupunktúra vrodená, zakódovaná v génoch? A napokon, čo bolo skôr, samoliečebný pud alebo akupresúra? Akupunktúru vymyslel človek. Samoliečbu vymyslela – vytvorila príroda. Ak príroda niečo vymyslí, je to priame, nekomplikované, jednoduché a tým aj dokonalé. Ako sa hovorí: „v jednoduchosti je dokonalosť“. Ak chceme byť dokonalí, musíme byť jednoduchí. Ak budeme jednoduchí, budeme i dokonalí.
Spôsob liečby pomocou muzikoterapie, colorterapie, aromaterapie, kryštáloterapie môže mať vo vzťahu k liečeniu zápalov aktivačný, utlmujúci alebo relaxačný charakter.
Všetky liečebné spôsoby, ktoré existujú, ktoré pomáhajú, sú vítané, lebo prinášajú pomoc. Je dobre o nich vedieť a môžete ich kombinovať . Využívať jedno s druhým. Ako som spomínal, nie sme všetci rovnakí, nie všetci máme rovnaký organizmus, niekomu stačí naštartovať liečebný proces a ostatné zvládne sám. U niekoho treba organizmu pomáhať aj po naštartovaní. Samoliečba je vašou vlastnou rezervou, ak by ostatné liečebné spôsoby nezaberali, alebo nedokázali vyliečiť zápalové ložiská do nuly – dočista.
Po oboznámení sa s ostatnými spôsobmi liečby môžeme vidieť, v čom je samoliečba dobrá a v čom predstihuje doterajšie liečebné spôsoby:
Účinnosťou – od jej liečebného účinku sa hojí každé dostupné zápalové ložisko do základu (do nuly – do čista), bez vedľajších účinkov liekov, bez hrubých zásahov do organizmu (operácie, akupunktúry), bez ožarovania, bez nadprirodzených schopností. Účinnosť samoliečby je garantovaná samotnou prírodou.
Efektívnosťou – dnes všetko čosi stojí a hlavne liečenie je drahé. Sebestačnosť v liečení pacientovi šetrí výdavky nielen pri liečbe, ale aj pri vyšetrení choroby, aj na cestovnom za liečením. Sebestačnosť je najdokonalejší spôsob efektívnosti – hospodárenia. Keď je pacient sebestačný, je v liečbe nezávislý a tým v liečbe aj slobodný. Pacient sám vlastní najbližší a najdostupnejší liečebný prostriedok, ktorý je v hotovej forme, len ho má hneď používať. Nemusí ho nikde zháňať, vyrábať ani kupovať.
Praktickosťou – samoliečba je tak praktická, že nič praktickejšie od nej ani nepoznáme. Pacient sa môže podľa potreby masírovať koľvek. Vždy a všade, keď má voľné ruky (v aute, autobuse, doma aj v práci).
Hoci človek na masírovanie vlastní nástroj – ruky, ale bez informácií z tejto knihy by nevedel, ktoré konkrétne choroby sa masážou liečiť dajú. Nevedel by liečbu začať. Nevedel by čo, kde a ako to má masírovať. V liečení by sa nevedel pohnúť z miesta. Človek si môže teraz uvedomiť, akú výhodnú vec vlastní, o koľko sa doteraz ukracoval, keď vyšetrenie, liečbu, ba aj prevenciu si mohol robiť aj sám. Teraz už chápete, prečo nevedomosť o existencii samoliečebného pudu ukracovala každého človeka. Keď človek o týchto veciach nevedel, s každým problémom musel chodiť k lekárovi, alebo k liečiteľovi. Myslel si, že ony ho vyliečia lepšie. Ale ako vidíte, najpresnejšie vyšetrenie a liečenie boľavých miest je vtedy, keď si ho robíte vy sami, lebo máte o všetkom lepší prehľad. Od teraz budete vedieť, že väčšinu zdravotných problémov si môžete riešiť aj sami. Stávate sa sami sebe svojím lekárom a takto to má byť.
Každá liečebná metóda má svoju filozofiu. Filozofia samoliečebnej metódy nám vysvetľuje, prečo ju máme používať, prečo sa nám ju robiť oplatí. Od teraz budete vedieť, že jej používanie nie je zbytočné a vyplatí sa jej venovať. Využívaním samoliečebnej metódy sa stávame pánom nad zápalmi vo svojom tele a tým máme šancu byť aj pánom svojho zdravia.
Z predchádzajúceho vysvetlenia vyplýva to, že táto liečebná metóda je samoliečbou preto, lebo naše zapojenie sa do liečby je nezastupiteľné. Zacítiť zápalové ložisko sa dá iba na vlastnom tele, teda na cudzom tele takúto schopnosť nemáme. Keď človeka čosi bolí, ide k lekárovi alebo liečiteľovi, lebo je tak naučený. Od teraz budete vedieť, že liečiť sa dokážete aj sami. Načo isť za niekým, keď naše zápalové ložisko je vo našom tele. Teda my sme k nemu najbližšie. Zápalové ložisko je hotový chorobný nález – hotový chorobný materiál. Doteraz sa na zistenie chorobného nálezu používal röntgen, CT -vyšetrenie, magnetická rezonancia, ultrazvuk. Ale ani tieto zobrazovacie diagnostické prístroje nemajú schopnosť zlokalizovať zápalové ložisko. Pokiaľ prístroj chorobný nález neukáže, liečenie je bezpredmetné, lebo bez vyšetrenia niet liečenia. Lekár bez nájdenia chorobného nálezu chorobu dobre liečiť nedokáže – neurčí presnú diagnózu, dokonca ju nemusí uznať. Prístroj na zisťovanie boľavých miest na svete neexistuje. Načo by aj bol, keď náš organizmus je tiež určitý prístroj. Môžeme mu hovoriť „biologický prístroj“. Ani vyšetrenie psychotronikom, alebo pomocou virgule, či kyvadielka, nedáva takú presnosť vyšetrenia, ako keď si zápalové ložisko dokážeme nahmatať sami. O tejto skutočnosti sa presvedčite porovnaním (konfrontovaním) s ostatnými vyšetreniami, či nálezy od diagnostických prístrojov alebo nálezy od psychotronikov sedia s nálezmi, ktoré ste pri hmataní zacítili sami.
Prečo to má byť samoliečba?
Lebo ku vlastným zápalovým ložiskám má najbližšie iba pacient sám. Na ich vyliečenie je potrebná presne cielená a systematická masáž, a tú si najlepšie môže zabezpečiť iba pacient sám. Ak by to nemala byť samoliečba, skoro každý pacient by musel mať svojho maséra. Vznikol by tu problém časový, finančný aj technický. Takéto liečenie by bolo na dlhé lakte. Ďalším nedostatkom takýchto masáží je to, že masér necíti u pacienta boľavé miesta. Pacient tak musí maséra neustále usmerňovať – navigovať, kde ho má masírovať. Z toho vyplýva, načo sa má pacient u maséra objednávať, cestovať k nemu, usmerňovať ho a platiť, keď presnejšiu masáž si operatívne podľa potreby urobí aj sám. Hlavne tu ide o to, aby sa liečba robila tak, ako sa má, ako to vymyslela príroda. Tu ide hlavné o to, aby sme boli zdraví a k masérovi chodili iba na relax. Z týchto dôvodov jednoznačne vyplýva, že to má byť samoliečba, tak ako je to zariadené prírodou. Zvieratá v prírode nemajú zdravotné zariadenia, masážne salóny, masáže nerobia jedno druhému, ale každý si svoje boľačky masíruje sám.
Pravá liečba zápalov má vyzerať tak, ako ju vytvorila príroda. Scivilizovaním človeka sa ľudia odklonili od využívania samoliečebného pudu – opustili sa ho. Prestali si plniť jednu zo svojich základných životných potrieb – prestali si robiť prvotné ošetrenie svojich zápalových ložísk. Najväčší podiel na ochorení má pacient sám, lebo včas nezasahoval do začiatku choroby – nechával jej živelný priebeh. Zasahovanie masážou do začiatku choroby je najúčinnejšou prevenciou. Zastavením choroby v prvopočiatkoch sa predchádza zbytočným zdravotným problémom.
Samoliečba, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, poskytuje účinnú prevenciu aj pred vznikom nádorov, pretože dlho neliečené zápaly sa môžu zvrhnúť v nádory. V USA o tom vyšla štúdia, z ktorej vyplýva, že väčšina nádorov vzniká zo starých, neliečených zápalov.
Samoliečbou, ktorú vymyslela príroda a ktorú vlastníme, vieme pomôcť hojivému mechanizmu pri liečení a prevencii u 80 % zdravotných problémov. Stačí sa naučiť vykonávať základnú vec – mechanicky pôsobiť na zápalové ložisko, ako to robia zvieratá. Na to nie sú potrebné nejaké veľké vedomosti, ale vôľa pôsobiť masážou na chorú časť tela. Ostatné procesy sa dejú už podľa daných prírodných zákonitostí automaticky sami.
Úspešnú samoliečbu Vám praje Váš autor
